Futsalisti Lučenca písali históriu. V elitnej fáze LM si zahrajú proti najlepšiemu klubu i pivotovi na svete (rozhovor)

Nedávno sa futsalistom Lučenca podaril obrovský úspech, keď sa dostali zo skupinovej fázy futsalovej Ligy majstrov do tej elitnej – medzi najlepších 16 tímov v Európe.

Tento historický moment pripomenula aj Európska futbalová únia UEFA – ide o jediný slovenský klub, ktorý sa do elitnej fázy niekedy dostal.

Pozvanie na rozhovor o skupinovej fáze Ligy majstrov, o očakávania pred ďalšou fázou či o reprezentácii porozprával tréner klubu MIMEL Lučenec, a zároveň aj Slovenska, prijal Marián Berky.

Rozhovoru sa zúčastnil aj Brazílčan hrajúci za Lučenec Washington Luiz. Ten priblížil svoje pôsobenie v klube, zhodnotil cestu svojej rodnej krajiny na nedávnych majstrovstvách sveta a ozrejmil konfrontáciu s jedným z najlepších futsalistov v súčasnosti Brazílčanom Ferrãom.

Lučenec dosiahol mimoriadny úspech. Postúpili ste do elitnej fázy futsalovej Ligy majstrov. Ste medzi najlepšou európskou šestnástkou. Ako to znie, pán tréner?

Znie to perfektne, lebo je to naozaj historický úspech tohto klubu. Po dlhých rokoch sme sa dostali do tejto fázy. Predtým sme už päťkrát mali možnosť, ale nepodarilo sa nám to. Tešíme sa z toho.

Bola príprava v niečom iná, keď sa obhliadnete za predošlými rokmi?

Myslím si, že nie. Všetky prebiehali rovnako. Záviselo to iba od toho, ako sme poskladali tím. Zatiaľ sme poskladali najsilnejší. Preto sa to aj podarilo.

Skupinová fáza, respektíve taký miniturnaj štyroch tímov, sa odohral v Lučenci. Kedy ste sa to dozvedeli a ako ste reagovali na to, že práve u vás sa bude hrať?

Už predtým, ako sme sa stali majstrami Slovenska, sme žiadali o to, či chceme nejakým spôsobom usporadúvať tento turnaj. Podali sme prihlášku a následne nás vylosovali a schválili. Ale aj po minulé roky sme mali dobrú organizáciu. Boli s nami spokojní, tak nám to umožnili opäť.

Na turnaji ste postupne prešli cez fínsky celok, následne gruzínsky a v úvodzovkách môžeme nazvať, že finále bolo proti maltskému celku. Ktorý duel bol podľa vás najťažší?

Najťažší bol ten posledný krok. Luxol St. Andrews mal kvalitné družstvo, veľa zahraničných hráčov, ale nám sa to podarilo. Druhý zápas s Gruzíncami bol takisto náročný, ale tam sme mali dobrú defenzívu, a boli sme dominantní aj v ofenzíve. Čo sa týka Fínov, tak tam to bola povinnosť, ale ukázali, že napredujú a bol to ťažký zápas. Išlo o prvé stretnutie a chceli sme dobrý vstup, čo sa nám podarilo.

Bolo ťažké pripraviť hráčov nielen po mentálnej, ale aj fyzickej stránke? Najmä na ten posledný duel?

Myslím si, že áno, lebo tam už nás fanúšikovia hnali do toho, aby sme hrali aktívnejšie. Ja som stále prízvukoval, aby sa upokojili, aby sme hrali svoju hru, aby sme sa sústredili na dobrú defenzívu a z toho vychádzali do brejkových situácií. A to sa nám podarilo. Druhý polčas, myslím, že sme to dobránili perfektne. Dali sme rozhodujúci gól a to nás posunulo ďalej.

Pán Washington, ako ste sa dostali do Lučenca z ďalekej Brazílie?

Kontaktoval ma pán tréner Berky. Mal som tu kamaráta Brazílčana, on mi povedal, ako to tu je, tak som mal záujem, že sem chcem prísť a tak som tu.

Aká je vaša úloha v kádri Lučenca? Čo sa od vás očakáva?

Som tu už tri roky. Už ma poznajú, vedia, čo viem dať mužstvu. Chcem tu hrať viac, mať lepšiu kondíciu a vyhrať extraligu.

Aké sú podľa vás podmienky futsalu v Lučenci?

Páči sa mi, že tu mám veľa priateľov. Tiež kultúra i jazyk. Myslím si, že to máme trošku podobné s portugalčinou. Život je tu krásny.

V elitnej fáze Ligy majstrov ste spoznali už aj súperov. Bude ním kazašsky Semey, poľský Bielsko-Biala a domáca Palma zo Španielska. Čo hovoríte na súperov?

Bude to veľmi ťažké. Pripravíme sa na to, viem, že to nebude ľahké. Palma je najlepší tím na svete. Veľmi sa teším aj na Semey. Poznám tam aj hráča, ktorým je Ferrão, tiež tam je Dedezinho. To sú Brazílčania, ktorých poznám a veľmi sa na nich teším.

A vy, pán tréner? Ako hodnotíte žreb?

Nemáme čo stratiť. Chceme sa s nimi porovnať. To sa týka poľského družstva Bielsko-Biala. Sú tam Gustavo a Matheus Ferreira, ktorí hrali u nás v Lučenci. Sme radi, že sa môžeme proti ním zase porovnať, ale i sa porozprávať, zistiť, ako sa oni výkonnostne posunuli. Čo sa týka Semeyu, tak tam je Dedezinho, ktorý hral u nás jednu sezónu a potom odišiel tam. Stal sa najlepším strelcom kazašskej ligy v minulej sezóne. Je tam najlepší pivot Ferrão a takisto najlepší brankár Higuita. Sú to hviezdy. Naši mladí hráči sa môžu s nimi porovnávať a môžu vidieť, kde by to mohli časom dosiahnuť, ak budú na sebe pracovať.

Ako môže účinkovanie medzi takouto európskou smotánkou posunúť slovenský futsal, nielen ten lučenský?

Myslím si, že tento úspech, čo sme teraz urobili, ale takisto, že sme sa dostali do ďalšej fázy, tak to môže futsalu pomôcť pre osvetu a nabudenie mladých hráčov, aby sa o tento krásny šport zaujímali a aby ich to posúvalo ďalej. Môže sa im to umožniť aj vo futbale či futsale. Je to skoro podobný šport. Futsal vychádza z futbalu, no vo futsale sa môžu hráči viac technicky posunúť. Je to zaujímavé v tom, že je to dynamickejšie. Posúva sa aj reprezentácia, nielen Lučenec ako mesto. Myslím si, že úspechy sú koreňom toho, aby sme posúvali tento náš šport.

V najvyššej slovenskej futsalovej súťaži bývalo kedysi 10 družstiev, momentálne ich je šesť. Prečo?

Ja si myslím, že z finančných dôvodov. Ekonomika je momentálne pre šport ťažká. Šport nie je tak dotovaný a podporovaný. Verím, že do budúcna sa to zmení, ale aj my musíme niečo urobiť – a to je väčšie zapojenie mládeže, mať veľkú základňu členov a tiež s nimi postupne pracovať. Do budúcna verím, že bude viac tímov, to je našou úlohou, takisto aj mojou ako reprezentačného kouča, nastaviť nejaký model. Verím, že sa nám to podarí.

Dá sa porovnať súčasný úspech, ktorý ste dosiahli, s nejakým iným slovenským tímom, ktorý kedysi účinkoval vo futsalovej Lige majstrov? Dá sa nejaký klub vypichnúť? Napríklad Slovmatic Bratislava?

Je to ťažko porovnateľné. Za Slovmatic som hrával niekoľko sezón, bol to klub, kde boli väčšinou Slováci. Boli tam asi štyria zahraniční hráči za celý čas – traja Česi a jeden Španiel. Ale to sa nedá porovnať, lebo to bol klub, kde prišli najlepší hráči zo slovenskej ligy. Bol tam silný sponzor, ktorý bol jediný. Nepotreboval ďalších sponzorov, lebo bol naozaj silný a on vytvoril podmienky. Slovmatic tvoril reprezentáciu. Ale keď to zoberiem za tie roky – ako hráč som so Slomaticom postúpil do elitnej fázy a teraz sa mi to podarilo ako trénerovi, takže pre mňa je toto zatiaľ najväčší úspech v rámci kariéry na klubovej sfére.

Pán Washington, dá sa predpokladať, že súčasná sezóna, respektíve to, čo momentálne zažívate, je najkrajšia časť vašej kariéry?

Jasné, pre mňa to bolo perfektné, lebo nikdy predtým sa mi to nestalo. Pozerám však dopredu, chcem ešte viac.

Očakávate niekedy aj svoju nomináciu do reprezentácie?

Môže to byť. Ešte som mladý, mám 23 rokov a pracujem na tom. Dúfam, že nejaký deň budem reprezentovať moju krajinu.

Máte v reprezentácii nejakých kamarátov, známych, ktorých poznáte aj osobne?

Osobne nie, ale pozerám každý zápas, keď hrá Brazília. Som veľký fanúšik mojej krajiny.

Čo hovoríte na to, že vám bude čeliť Ferrão?

Podľa mňa to je veľmi dobré. Bol už najlepším hráčom na svete. Teším sa, že si proti nemu zahrám a uvidíme, ako to dopadne.

A vy, pán tréner?

Tiež sa teším, lebo proti nemu som ešte nikdy ani nehral, ani nekoučoval. Bol som jeho fanúšikom a všímal som si, aké má zručnosti. Aspoň porovnáme našich pivotov a takisto našich defenzívnych hráčov, ak ho budú brániť. Bol som na zápase Barcelony so synom, kde Ferrão hrával. Syn má s ním fotku a teraz hráva za náš klub. Môže sa s ním odfotiť ako protihráč.

Pán Berky, dopočul som sa, že mimo trénovania aj vyučujete na súkromnom gymnáziu. Ako to všetko dokážete zvládať a skĺbiť?

Je to veľmi náročné na plánovanie. Vždy si musím naplánovať niektoré veci, ale verím, že to stíham. A budem to ešte stíhať, aj keď už je toho naozaj veľa. Teším sa na vyučovanie a kreovanie študentov a posúvať ich aj po vzdelanostnej, ale takisto výkonnostnej stránke. Riešim osvetu futsalu na školách. Verím, že nám to môže pomôcť do budúcna.

Aktuálne je reprezentačná pauza. Sám máte teraz na starosti priamo v Lučenci slovenskú futsalovú reprezentáciu. Ako prebieha príprava? Kedy ste sa stretli a dokedy trvá kemp?

Zraz začal v nedeľu 3. novembra a máme ho do stredy 6. novembra. Potrebujeme riešiť zdokonaľovanie niektorých herných situácií, najmä herného systému. Začali sme nový systém. Chceme nastaviť novú víziu, aby sme mali vlastnú tvár. Verím, že sa nám to podarí. Zvolili sme len tréningový kemp, neriešime zápasy po dohode s hráčmi, ktorí si to sami vyžiadali, že by bolo lepšie pracovať na tom, lebo máme v decembri kvalifikáciu. Potrebujeme sa dobre pripraviť na súperov.

Spomínali ste kvalifikáciu na majstrovstvá Európy, ktorá začne v decembri. Za súperov máme Turkov, Poliakov a Moldavčanov. Čo hovoríte na tých súperov?

Prvý zápas máme s Moldavskom – je kvalitné, už sme sa s nimi stretli v predošlej kvalifikácii. Zdolali sme ich u nich doma, v Poprade sme remizovali. Verím, že vyhráme. Bude to náročné, lebo oni majú kvalitné mužstvo, ktoré dozrelo. Čo sa týka Turecka, tak ich herný systém je 3-1 s pivotom vpredu. Je to náročné, lebo oni nemajú čo stratiť a budú bojovať. Ale myslím si, že máme kvalitu na to, aby sme ich porážali a porazili. Čo sa týka Poľska, tak je z prvého ako keby koša. Poliaci mali veľmi veľký rast a reprezentácia sa ukazuje ako veľmi silná.

Cieľom je buď postup, alebo dostať sa do baráže?

Áno. Chceli by sme priamy postup, ale určite, ak by sa nepodaril, tak ísť do baráže a potom na majstrovstvá Európy. Bolo by to krásne, lebo sme to už raz zažili.

Keď si spomeniete na vaše vedenie futsalovej reprezentácie Slovenska, čo považujete za najkrajší úspech? Bude to štvrťfinále ME 2022 proti Španielsku?

Myslím si, že to štvrťfinále bolo úžasné, najmä tá atmosféra. Ale predtým bol dôležitý zápas s Chorvátskom, aby sme sa doň vôbec dostali. To bola asi najväčšia eufória, emócia všetkých hráčov, aj realizačného tímu, takisto aj pre mňa. Chorváti si mysleli, že nás zdolajú. Z našej strany to bolo niečo neskutočné – disciplína i po taktickej stránke. To bol zatiaľ najväčší úspech v rámci slovenského futsalu.