Medzi nebom a zemou
Až do 17. storočia tu stál kostol, dnes je tu evanjelický chrám s priestorom na služby Božie, so zborovou sieňou a ďalšími účelovými miestnosťami. Na prvý pohľad je to avantgardný objekt, ktorý akoby spadol zhora. Na druhý pohľad je to novodobý sakrálny priestor, ktorý aj na malej ploche dokázal priniesť kresťanskú symboliku v originálnych tvaroch.
Obetný stôl je srdcom každého chrámu a Wolf D. Prix túto symboliku aj patrične zdôraznil. Tvar kostola v Hainburgu je odvodený od obrovského stola, pričom celá konštrukcia strechy spočíva na štyroch oceľových podperách, akoby na nohách stola.Ďalším podstatným prvkom stavby je strecha miestnosti na služby Božie: jej forma súvisí s nerovnou strechou susediaceho románskeho karneru, čiže stavebného objektu uchovávajúceho kosti nájdené na cintoríne. Geometria budovy postavenej pred mnohými storočiami sa digitálnymi prostriedkami preniesla do súčasnej podoby.
„A budiš svetlo,“ povedal Pán Boh pri stvorení sveta a Wolf D. Prix ponúkol svoju verziu svetelnej priehľadnosti. Na strechu kostola umiestnil tri veľké otvory v tvare špirály, cez ktoré sa svetlo dostáva do interiéru a prináša spirituálny pocit vznášajúci sa „medzi nebom a zemou“. Analógiu s číslom tri a trojice v kresťanskej teológii si pritom možno podľa architekta vysvetliť ako cielenú náhodu.
Časti celku
Kostol nie je iba mystický priestor a oáza pokoja ako kontrapunkt k zrýchlenému prežívaniu času. V podaní Coop Himmelb(l)au je to súčasne aj priestor s otvoreným náručím pre spoločenstvo. Z miestnosti na služby Božie vedie cesta do priestoru vyhradeného pre deti, v ktorom sa nachádza aj krstiteľnica. Vďaka sklenému zastrešeniu je preniknutý denným svetlom. Za ním je zborová sieň, pričom posuvné steny na celú šírku miestnosti medzi oboma hlavnými priestormi umožňujú spojiť ich do jedného celku. Na protiľahlej strane sa smerom na ulicu otvára sklená posuvná stena.
Celý článok si môžete prečítať tu.
