Galko vyzýva Úniu, aby postavila v Afrike migrantom tábor

BRATISLAVA 24. júna (WEBNOVINY) – Poslancovi NR SR Ľubomírovi Galkovi (SaS) prekáža, že kaviarenskí intelektuáli ho označujú za „nácka“ a nedovidia z Bratislavy na východ Slovenska. V rozprave k migrantom v parlamente sa Galko vyjadril, že keď povie, že migrantov treba vrátiť späť do Afriky, tak „dostane medzi oči“. Prekáža mu, že takzvaní kaviarenskí intelektuáli nevedia argumentovať a odsudzujú každého, kto má iný názor.

Liberál tvrdí, že jeho strana podporuje operáciu EUNAVFOR MED, ktorú schválili ministri zahraničných vecí Európskej únie v pondelok. Tá je prvou fázou boja proti nelegálnej migrácii. Zároveň dúfa, že Európska únia čoskoro dostane mandát Organizácie Spojených národov na ďalšiu fázu ochrany južnej hranice. Operácia je však podľa Galka potvrdením toho, že hranica bola strážená zle.

Galko sa obul do europoslancov Smeru

Opätovne vyzval na to, aby EÚ v Afrike postavila tábor, v ktorom by migranti čakali na azyl. Myslí si, že ak by Európa migrantov vracala späť do Afriky, masívna vlna migrantov do Európy by sa zastavila.

Galéria

Zobraziť fotogalériu k článku (72)

72 fotiek v galérii

72 fotiek v galérii

Galko takisto skritizoval europoslancov za Smer, ktorí koncom apríla v Európskom parlamente za kvóty zahlasovali. Ako vo svojom vystúpení v parlamente uviedol, europoslanci tak vypovedali strane Smer poslušnosť. Podľa Antona Martvoňa (Smer) to však je prejavom demokracie v ich vládnej strane.

Hlina Galka skritizoval

Vystúpenie Galka však skritizoval poslanec Alojz Hlina (klub KDH). Myslí si, že je problémom, ak liberál nie je liberálom, socialista socialistom a konzervatívec konzervatívcom. Uviedol, že keď v televízii videl diskusiu predsedu SaS Richarda Sulíka a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ich slovník mu pripomínal slovník pravicových extrémistov. Galko sa po Hlinovom vystúpení označil za „konzervatívneho liberála“.

Hlina v rozprave potvrdil svoje presvedčenie, že systém kvót je zlý „a aj nefér z pohľadu ľudí, ktorí utekajú,“ dodal Hlina. „Ak by sme aj do systému povinných kvót išli, u nás je vysoký predpoklad, že by sme to pokazili. Je lepšie, ak nás nechajú zodpovedne pristupovať k našim záväzkom na východnej hranici,“ myslí si poslanec.

Ak raz vkročíme do dverí, podľa Lipšica to neskončí

Ľuďom, ktorí utekajú zo svojich domovov, pretože im tam hrozí smrť, by Slovensko malo podať pomocnú ruku. Vyhlásil to v stredu v parlamente nezaradený poslanec NR SR Daniel Lipšic (NOVA). „Nemajú záujem dlhodobo ostať mimo svojho domova a radi by sa vrátili, ak by sa situácia zlepšila,“ povedal Lipšic o utečencoch z Iraku a Sýrie, kde ich prenasleduje tzv. Islamský štát.

Pri rozmýšľaní o pomoci migrantom by sme podľa Lipšica mali brať do úvahy dva parametre. Mali by sme sa zaujímať, či utekajú preto, lebo im hrozí smrť, alebo sú to ekonomickí migranti. Druhým parametrom je, či by sa vedeli integrovať do slovenskej spoločnosti. Ľudia, ktorí utekajú z náboženských dôvodov sú podľa Lipšica skupinou, ktorá by sa mohla do slovenskej spoločnosti integrovať lepšie ako iné skupiny utečencov.

Upozorňuje však, že je proti systému povinných kvót. „Osemsto ľudí zvládneme, ale problém je, že ak raz bude noha vo dverách, všetci dobre vieme, že to neskončí,“ povedal počas rozpravy.

Myslí si, že ak by kvóty raz prešli, Únia by „tlačila“ opäť. „Premiér vie, že ak by aj referendum o migrantoch bolo platné, európske právo nezmení. Parlament povie, že je proti kvótam, prečo pre tú istú vec vyhlasovať referendum,“ reagoval Lipšic v rozprave na slová premiéra. Ten v utorok uviedol, že je pripravený na referendum, ak Únia systém kvót schváli.

Foto: SITA/Robert Tappert

Zákaz zhromaždenia by extrémistom pomohol

Lipšic by bol opatrný pri zmenách zákona o zhromažďovacom práve, ktoré avizoval premiér Robert Fico. „Štát nemá rozhodovať, ktoré zhromaždenia sú zlé a ktoré dobré, a tie zlé zakázať. Je povinnosťou polície chrániť zdravie a majetok ľudí,“ povedal Lipšic v rozprave.

Upozornil na to, že ak by štát mohol zakazovať zhromaždenia, extrémistom by to paradoxne pomohlo, pretože by to z nich urobili „martýrov“. Pri akomkoľvek prejave násilia alebo vyzývania k násiliu by podľa Lipšica mala jednoznačne zasahovať polícia a páchatelia násilností by v super rýchlom konaní mohli dostávať prísne tresty.

Sme členmi spoločenstva, ktoré prináša finančný či bezpečnostný benefit, ale sme pobúrení, keď máme priniesť nejakú obeť. Počas rozpravy to uviedol predseda parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd).

„Hovoríme o kvótach, o číslach, akoby sme nevedeli, že za nimi sú, bohužiaľ, zväčša tragické osudy konkrétnych ľudí,“ uviedol Chmel. Ten počas svojho vystúpenia upozornil aj na problém narastajúceho extrémizmu. „Proti extrémistom nemôžete zvíťaziť tak, že sa vydáte ich smerom,“ povedal.

Referendum je vylamovanie otvorených dverí

Chmel sa kriticky vyjadril aj k referendu. S myšlienkou referenda prišiel predseda vlády Robert Fico, ktorý povedal, že ak v Európskej únii prejdú kvóty, je pripravený mať o nich referendum. Chmel pripomenul, že európske právo je nadradené národným zákonom. „Referendum v sebe nesie jedinú istotu – že rozdelí spoločnosť a narastie extrémizmus,“ myslí si Chmel.

Martin Fedor (nezaradený) označil tému referenda o migrantoch ako „vylamovanie otvorených dverí“, keďže na odmietavom postoji ku kvótam sa zhodujú všetky relevantné strany. „Referendum by bol drahý a zbytočnú luxus,“ uviedol.

Fedor takisto hovoril o tábore pre migrantov na území Afriky, kde by sa oddeľovali utečenci, ekonomickí migranti a infiltrovaní islamskí extrémisti. Myslí si, že Slovensko by mohlo prijať prenasledovaných kresťanov, ale zároveň by sme sa na európskej úrovni mali zamerať na to, ako udržať migrantov od brehov Európy.

Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.