Všetci sme už asi boli svedkami situácie, keď na mieste vyhradenom pre parkovanie ťažko zdravotne postihnutých zastaví luxusné auto s nálepkou ŤZP a vystúpi s neho krásavica, ktorá má zopár silikónových úprav, tie sa však ťažko dajú označiť za ťažké postihnutie. Samozrejme, ak neberieme do úvahy postihnutia v hlave, ale takého druhu, ktoré nemajú číslo diagnózy. Poďme sa však pozrieť na konkrétne príklady.
Prípad prvý:
Na návštevu mi prichádza známa na novom aute, ktorého hodnota sa pohybuje v cene menšieho bytu v Bratislave. Na skle nálepka, že sa ním preváža ťažko zdravotne postihnutá osoba. Vystupuje z auta, pozerám má dve ruky, dve nohy, nové silikónové prsia a nič nenasvedčuje že má nejaké zdravotné postihnutie. Do hlavy som nazrieť nemohol. Na otázku, čo má znamenať nálepka na skle, s úsmevom odpovedá, že sa jej už nechcelo hľadať po meste voľné parkovacie miesto. „Manžel mi zohnal nálepku a teraz nemusím tŕpnuť kde parkujem a či ma niekto odtiahne,“ konštatovala.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny konštatuje, že nevyšetruje, kto je chorý a kto nie. Oni hodnotia iba posudky lekárov a na ich základe určia, kto má právo na preukaz ŤZP. Nález dáva ošetrujúci lekár a opierajú sa aj na nálezy z odborných vyšetrení. No, nakoniec, nenájdeme niekoho, kto nám to „priateľsky“ urobí? Novela zákona z minulého roka ešte viac zjednodušila samotný postup vydávania preukazov ŤZP a taktiež rozšírila okruh osôb, ktorým je možné tento preukaz vyhotoviť.
Silikónové dámičky sa už tešia.
Prípad druhý:
Kamarátov otec dostal nálepku lebo mal ťažkú formu rakoviny. Po jeho smrti kamarát ešte tri roky jazdil na tom aute a nikto sa ho neopýtal, či otec ešte žije alebo nie.
Zákon síce prikazuje, že v takomto prípade treba vrátiť preukaz do 30 dní od úmrtia. Ale ak nie je sankcia ani funkčný systém evidencie ŤZP a jeho napojenia na ostatné registre sociálnej poisťovne, je motivácia občana na poctivý krok príliš malá.
Dúfajme, že drvivá väčšina z tých takmer 100 000 ŤZP preukazov vydaných ku koncu mája, skončila u tých, ktorí to naozaj potrebujú a nie u tých s morálnou poruchou hlavy.
