Už ich je dosť, to pred takými trinástimi rokmi, keď som s golfom začínal, veru nebolo. Hainburg, Schöenfeld, Dunakiliti, Lozorno, Malacky, Hrubá Borša (kde sa to vraj pekne rozvíja), Báč a nakoniec, last but not least, Bernolákovo. Nechal som si ho nakoniec, lebo som čítal v nejakom časopise odsudzujúce vyjadrenia o tomto ihrisku, ktorým vraj majiteľ zničil nádherný park a najmä, to mu pisateľ vyčíta takmer ako zločin, nechal schátrať nádherný kaštieľ. A kultúrna elita, ktorá tam hrá golf, sa na to nečinne díva.
Musím napísať pár slov na obranu toho majiteľa. Keď som v deväťdesiatom druhom prišiel do Bernolákova nakrúcať v kaštieli nejaký TV film, bol už ten kaštieľ na spadnutie. Schátraný, prázdny. Preto sa tam ten film nakrúcal. Neviem, či to vtedy niekomu prekážalo. Pisateľovi kritických slov určite nie. Začalo mu to prekážať až vtedy, keď sa v parku začal hrať golf. Šport, podobne ako voľakedy tenis, považovaný za hračku majetných, vlastne tak ako kedysi ten tenis, za buržoázny prežitok. Tak ako všetko nové, čo sa v provinčných pomeroch objaví. Určite to tak bolo kedysi aj s futbalom, dnes významným ľudovým športom. Keď som prišiel do Bernolákova hrávať, majiteľ ihriska mi ukázal zastrešený kaštieľ, dal ho zastrešiť on a upozornil ma, že všetky nové mosadzné odkvapové rúry prakticky zvečera do rána zmizli.
Ukradli ich. Kto asi? Golfisti? Kultúrna elita? Je iste škoda, že kaštieľ stojí ladom, inak sa to povedať nedá. Ale nedá sa ani poprieť, že nebyť golfu, kaštieľ by už asi dávno zmizol z povrchu zemského. Tak, či tak si myslím, že kritikovi bernolákovských „pomerov“ nešlo ani tak o kaštieľ ako o to, aby ukázal, že golfom treba opovrhovať. Odpoveďou na takýto postoj sú práve tie ihriská, ktoré som v úvode vyrátal.
Ale k veciam príjemnejším. Opäť, po trištvrte roku sme sa s priateľom V. H. ocitli v Edinburghu. Nešli sme za golfom, ale bolo by čudné, keby sme takúto príležitosť predsa len nevyužili. Bola to hračka. Vo vzdialenosti päťsto, resp. osemsto metrov od hotela boli dve nádherné ihriská. Pahorkovité, s krásnym výhľadom na mesto a pri dobrej viditeľnosti aj na more. Hrali sme s chuťou a dobre, hoci s požičanými palicami. Opäť dôkaz, že to nie je v paliciach. Bolo škótske počasie. Chladno, slnko, krátke dažďové prehánky. Ferveje v takom stave, ako u nás bývajú gríny. Lopta mala taký dobeh, že som prestal mať problém s dlhou hrou. Skrátka paráda. Ferveje boli široké, takže nijaký problém s drajvami, ihriská korektné, vždy bolo jasné, kam hrať, gríny boli rýchle, ale nie zákerné. Akurát tie hlbočizné bankre pred grínmi! S tým by mali Škóti niečo robiť! Myslím, že to chce referendum.
Nenechali sme si ujsť príležitosť navštíviť Saint Andrews. S úctou sme si pozreli osemnástu jamku na Old Course a prešli sme sa po meste v sprievode skvelého popradského mládenca Matúša, ktorý v tomto univerzitnom mestečku študuje. Golf ho zatiaľ neoslovil. Je to kajakár. Želám vám peknú hru a priaznivé počasie.
