ATÉNY 22. apríla (WEBNOVINY) – Grécko na piatkovom stretnutí ministrov financií eurozóny (Euroskupina) nepredloží zoznam reforiem, ktorý by mohol poslúžiť ako základ dohody pre uvoľnenie zadržiavanej finančnej pomoci, do júna by však Atény aj bez nej mali zostať solventné.
Vyhlásil to v utorok vysoký predstaviteľ Euroskupiny Thomas Wieser. Reformné návrhy však musí Grécko v každom prípade predložiť budúci mesiac, zdôraznil vedúci pracovnej skupiny, ktorá pripravuje podklady pre rozhodnutia ministrov.
Predmetom rokovaní je aj deregulácia trhu práce
„Čas beží. V Rige nový zoznam nebude. V máji však musí nevyhnutne prísť,“ povedal pre rozhlasovú stanicu ORF Thomas Wieser. Ako ďalej uviedol, situácia s likviditou je už napätá, Grécku by ale mali peniaze vystačiť do júna. „Pevne verím, že rokovania s Gréckom je stále možné úspešne dokončiť,“ zdôraznil Wieser.
Gréci sú pod tlakom, sťahujú peniaze z verejného sektora
Euro opäť kleslo, škodia mu snahy udržať Grékov v eurozóne
Dohoda je v nedohľadne, Grécko neprekročí svoje hranice
Rusko poprelo fámy, s Gréckom sa na plyne nedohodlo
Grécko nepodpíše existujúcu dohodu, problémy vraj nevyrieši
Grécko vo februári informovalo partnerov eurozóny, že s veriteľmi sa chce do konca apríla dohodnúť na komplexnom zozname reforiem. Ten by mal byť základom pre vyplatenie zostávajúcich 7,2 miliardy eur z programu finančnej pomoci. O Grécku budú rokovať ministri financií členských štátov eurozóny 24. apríla na stretnutí v lotyšskej metropole Riga.
Grécky minister financií Janis Varoufakis v utorok uviedol, že rokovania s veriteľmi smerujú ku „komplexnej dohode“, napriek „evidentnému zbližovaniu“ stanovísk však nie je isté, či sa ju podarí dosiahnuť už na piatkovom stretnutí Euroskupiny. Predmetom rokovaní je aj požiadavka MMF na dereguláciu trhu práce, čo je oblasť, ktorú už tvrdo zasiahol prepad ekonomiky počas dlhovej krízy, dodal bez ďalších podrobností Varoufakis.
Vláda stiahla financie na dôchodky z verejného sektora
Minister bez kresla Nikos Pappas informoval, že Grécko bude aj naďalej odmietať požiadavky veriteľov, aby znížilo dôchodky a zvýšilo daň z pridanej hodnoty (DPH) na ostrovoch, ktoré často navštevujú turisti. „Rokovania majú svoje ťažkosti a veritelia predložili požiadavky, ktoré doteraz neboli akceptované,“ uviedol Pappas parlamentnému výboru. Ako dodal, opatrenia ako sú dôchodkové škrty by neriešili problémy v krajine. „Vláda hľadá … a dosiahne riešenie. Nielen akúkoľvek dohodu“, povedal.
Pappasove vyhlásenia sú posledným náznakom, že vláda premiéra Alexisa Tsiprasa neustúpi v boji s EÚ a MMF. Grécka vláda dúfa, že získa 2,5 miliardy eur tým, že donúti verejné inštitúcie, aby požičali štátu. To má vláde poskytnúť dostatok priestoru na plnenie záväzkov do konca mája, informoval námestník gréckeho ministra financií Dimitris Mardas.
„Mojím cieľom je 2,5 miliardy eur,“ povedal námestník ministra financií pre grécku televíznu stanicu Star TV. „Chcem tie 2,5 miliardy eur na pokrytie akýchkoľvek potrieb, ktoré sa môžu objaviť,“ dodal. Mardas pôvodne hovoril, že štátu chýba 350 až 400 miliónov eur na mzdy, dôchodky a iné platby v závere apríla. Neskôr uviedol, že toto sa vyriešilo, pretože niektoré penzijné fondy navrhli, že štátu peniaze požičajú.
Námestník šéfa rezortu financií zároveň poprel, že Grécko uvažuje o paralelnej mene alebo dlžobných úpisoch na uhrádzanie platieb. Naopak Mardas vyjadril presvedčenie, že sa dosiahne dohoda so zahraničnými veriteľmi, aby sa predišlo bankrotu. „Zatiaľ neuvažujeme o takomto scenári, pretože veríme, že dosiahneme dohodu,“ uviedol.
Bankrot nemusí znamenať odchod z eurozóny
Viceprezident ECB Vitor Constancio v pondelok vyhlásil, že aj v prípade vyhlásenia platobnej neschopnosti niektorého členského štátu to nemusí nutne znamenať jeho odchod z eurozóny.
„Samozrejme, že z pohľadu núdzovej likvidity je veľmi dôležité, v akom stave sa nachádza Grécko a aj grécke banky. Je tam priama súvislosť,“ uviedol Dombret, ktorý je zároveň členom Rady guvernérov ECB. Podmienky na čerpanie krízových liniek zatiaľ podľa neho Grécko spĺňa.
„Podmienkou je, aby o núdzovú likviditu požiadala grécka centrálna banka a aby túto požiadavku odsúhlasila Rada guvernérov (ECB) a aby (peniaze) dostali iba solventné banky,“ spresnil Dombret.
ECB vo februári oznámila, že grécke štátne dlhopisy už nebude prijímať ako zábezpeku na úvery pre grécke banky. Riziká spojené s financovaním bánk prostredníctvom núdzových úverových liniek ECB tým prešli na grécku centrálnu banku. Čerpanie peňazí z núdzovej úverovej linky však naďalej podlieha schváleniu Radou guvernérov ECB, ktorá podľa agentúry Reuters sprístupnila Grécku a jeho bankám núdzové úverové linky vo výške 110 miliárd eur.
Prioritou Grécka je plynovod
Grécko „konštruktívne“ rokuje s ruskou spoločnosťou Gazprom o plynovode, ktorý by mal transportovať ruský plyn do Európy cez územie Grécka, uviedol grécky minister energetiky Panagiotis Lafazanis. Minister to povedal v utorok po stretnutí šéfa spoločnosti Gazprom Alexeja Millera s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom.
„Plynovod je veľkým záujmom našej krajiny a patrí k našim prioritám,“ povedal Lafazanis. „Pokračujeme v rozhovoroch s ruskou stranou a dúfame, že dosiahneme dohodu veľmi skoro,“ dodal.
Rusi chcú obísť ukrajinské územie
Rusko neplánuje predĺžiť kontrakt o tranzite plynu cez ukrajinské územie po tom, ako sa platnosť terajšej zmluvy v roku 2019 skončí. Informovali o tom v polovici apríla ruské spravodajské agentúry, ktoré citovali ministra energetiky Alexandra Novaka.
Moskva a Kyjev podpísali kontrakt o tranzite plynu v roku 2009 a jeho platnosť vyprší v roku 2019. Rusko teda presadzuje plány na výstavbu plynovodu smerujúceho cez Čierne more do Turecka, takzvaného Tureckého prúdu. Tento plynovod by potom mal pokračovať ďalej do Grécka. Tento zámer je v súlade s plánmi Moskvy neexportovať plyn od roku 2019 cez Ukrajinu.
