BRATISLAVA 31. januára (WEBNOVINY) – Skupina Anonymous chce pokračovať v útokoch na vládne stránky dovtedy, pokiaľ sa členovia Vlády SR nezaručia, že spornú Obchodnú dohodu o boji proti falšovaniu (ACTA) neschvália.
Vyplýva to z vyhlásenia pre médiá, ktoré skupina zverejnila v pondelok.
„Tridsiateho januára sme pokračovali v proteste proti plánovanému podpísaniu medzinárodnej zmluvy ACTA. Odstavili sme weby Národnej rady SR, ministerstva financií, ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti,“ uviedli Anonymous. Ako ďalej skupina informovala, „v odstavovaní webov budeme pokračovať, až pokiaľ členovia Vlády SR nezaručia svojim občanom, že túto zmluvu nepodpíšu.“
Proti schváleniu dohody ACTA Slovenskom vystúpili aj viaceré vládne strany. „Ani SaS, ani ministerstvo hospodárstva vedené Jurajom Miškovom nepodporia nič, čo bude viesť k obmedzeniu slobôd jednotlivca. Máme vážne obavy, či pripravovaná obchodná dohoda ACTA neobmedzuje základné ľudské práva ako sloboda jednotlivca či právo na súkromie. V tom prípade strana SaS nepodporí schválenie tejto zmluvy vo vláde, ani ratifikáciu v parlamente,“ uvádza strana SaS vo svojom vyhlásení. Podľa informácií denníka Sme sa súčasná podoba dohody ACTA nepáči ani stranám SDKÚ a Smer, čo ich predstavitelia denníku potvrdili.
Útok na stránky nespôsobil škody
Nedávny pokus o útok na internetové stránky Úradu vlády SR nespôsobil žiadne priame škody ani únik informácií, agentúru SITA o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
„Vzhľadom na to, že nevznikli priame škody, nepodáva Úrad vlády SR trestné oznámenie, ale aktívne spolupracuje s príslušnými orgánmi na prešetrení prípadu,“ uvádza sa tlačovej správe Úradu vlády SR.
Úrad vlády SR nepovažuje takúto formu protestu „za šťastnú, pretože ľudia stojaci za útokom nepotrestali úrad vlády, ale najmä občanov a novinárov – keďže práve im sú informácie na webe určené. Hackeri si totiž neuvedomili, že svojím spôsobom boja proti politikom znefunkčnili aj Centrálny register zmlúv. „Vlastným neuváženým konaním teda sami brzdili dôležitý protikorupčný nástroj,“ dodáva tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Strany zmluvu dobre poznajú
Ako Anonymous uviedli vo svojej správe pre médiá, „niektoré vládne strany sa neisto vyjadrili, že majú obavy či podozrenie, že asi táto zmluva možno môže byť nejakým spôsobom protiústavná. Zmluvu však dobre poznajú a majú ju dobre naštudovanú, tak prečo sa uchyľujú k takýmto slovným zvratom?“
Podľa vyjadrení skupiny, Anonymous požaduje od vládnych strán zaujatie jasného stanoviska. Skupina zároveň poukázala na to, že útoky na štátne weby prebehli vo večerných hodinách mimo pracovnej doby, aby obmedzili možné poškodenie občanov na minimum. „Naše úmysly sú čisté a bojujeme za práva a slobodu, bojujeme za ľudí,“ uviedli vo svojom verejnom vyhlásení.
Obchodná dohoda ACTA si podobne ako podobná americká zmluva SOPA kladie za cieľ bojovať proti šíreniu nelegálnych kópií a falzifikátov, či už ide o záznamy hudobných alebo filmových diel, falšované lieky, napodobeniny značkových odevov a podobne.
Zavádza zodpovednosť pre poskytovateľov pripojenia odtajniť medzinárodným orgánom informácie o jednotlivých užívateľoch či weboch, ktoré by autorské práva porušovali. Hriešnikov by tak bolo možné odpojiť od internetu a stíhať oveľa jednoduchšie než v súčasnosti.
Obsahuje však viaceré sporné body, ktoré by podľa odporcov viedli ku obmedzeniu slobody, cenzúre internetu či šikane na hraniciach. Príkladom môže byť zavedenie nového práva pre colníkov, ktorí by tak mohli skontrolovať počítače či hudobné prehrávače, či je všetok obsah v nich legálny.
V japonskom Tokiu ju 26. januára podpísali zástupcovia 22 krajín EÚ. Pridali sa tak k signatárom, ktorí ACTA podpísali už v októbri minulého roka. Konkrétne išlo o USA, Kanadu, Mexiko, Austráliu, Nový Zéland, Japonsko, Južnú Kóreu, Singapur a Maroko. Opatrenia obsiahnuté v zmluve zatiaľ nenadobúdajú právnu platnosť, musí ich schváliť Európsky parlament.
