BRATISLAVA 28. januára (WEBNOVINY) – Vyčínanie hackerov Anonymous pokračuje. Za obeť padla už aj internetová stránka vlády www.vlada.gov.sk, znefunkčnili ju dnes krátko pred 18:00. Neskôr vydali na svojom facebookovom konte prehlásenie, že budú útočiť do 20:00.
Hackeri zaútočili aj na web www.rokovania.sk, ktorým vláda informuje o rokovaniach kabinetu. Dočasne nedostupná bola stránka Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre informačnú spoločnosť (informatizacia.gov.sk) a podľa portálu Sme.sk i webová stránka vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela.
Podľa prehlásenia, ktoré zverejnili na internete ide o protest proti začatiu ratifikačného procesu spornej Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) Slovenskom. Hackeri pôvodne mienili napadnúť aj web ministerstva hospodárstva www.economy.gov.sk, čo napokon odložili na neurčito.
SaS spochybnila dohodu ACTA
V sobotu strana Sloboda a Solidarita prostredníctvom
Foto: SITA/Lukáš Macek
„Máme vážne obavy, či pripravovaná obchodná dohoda ACTA (Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu) neobmedzuje základné ľudské práva ako sloboda jednotlivca či právo na súkromie,“ uviedla SaS vo svojom stanovisku. „V tom prípade strana SaS nepodporí schválenie tejto zmluvy vo vláde, ani ratifikáciu v parlamente,“ upozorňujú sulíkovci.
Na protesty v Česku a na Slovensku vyzvali hackeri z Anonymous vo videoprehlásení na YouTube. „Keď sa vláda rozhodla prijať množstvo rôznych zákonov, v ktorých sme videli ich túžbu po finančnom zisku, ticho sme to pozorovali,“ povie hlas v češtine vo videu.
„Nestačilo to a rozhodli sa podpísať dohodu ACTA. Bez nášho vedomia, bez vedomia svojho národa. ACTA pre nás znamená ďalšiu snahu ovládnuť doteraz najväčšie a najslobodnejšie médium. A preto musíme zakročiť,“ uvádza sa vo videu.
Útočili na Pentu, Smer i SDKÚ-DS
Anonymous začali útočiť už v piatok, a to na protest proti údajným korupčným kauzám, ktoré spomína spis Gorila. Útokmi tiež chceli podporiť piatkový popoludňajší protest, ktorý sa konal v Bratislave.
Ešte predtým znefunkčnil stránku Prima banky, sporadicky vypadávali aj internetové sídla strán Smer-SD a SDKÚ-DS, ktoré sú podľa vyjadrení hackerskej skupiny najviac zapletené do údajného korupčného škandálu popisovaného v Gorile. Niekoľko hodín nebola prístupní i stránka finančnej skupiny Penta.
Čo je to ACTA?
Dohoda ACTA sa podobne ako podobná americká zmluva SOPA snaží vyriešiť spory medzi držiteľmi vlastníckych práv a koncovými užívateľmi. Zavádza zodpovednosť pre poskytovateľov pripojenia, odtajniť medzinárodným orgánom informácie o jednotlivých užívateľoch či weboch, ktoré by autorské práva porušovali. Hriešnikov by tak bolo možné odpojiť od internetu a stíhať oveľa jednoduchšie než v súčasnosti. Zmluva začala vznikať v tajnosti v roku 2007. Na verejnosť sa informácie o nej dostali už v máji 2008 vďaka serveru WikiLeaks a spôsobili veľký rozruch.
Za šírenie nelegálnych súborov je momentálne zodpovedný samotný užívateľ, ktorý vedome porušuje autorské práva. Podľa dohody ACTA by však bol za počítačové pirátstvo spoluzodpovedný aj poskytovateľ internetového pripojenia. Zmluva ACTA je hlavne zameraná na šírenie kopírovaných produktov a služieb ako je textil, elektronika, potraviny alebo lieky. Hlavnou myšlienkou vzniku takejto dohody je ochrana autorských práv. Dohoda ACTA bola schválená Radou Európskej únie na konci minulého roka, kedy bola zaradená pri rokovaní o normách pre rybolov a poľnohospodárstvo.
https://www.youtube.com/watch?v=yQ56UNL5zeo
Kto sú Anonymous?
Skupina Anonymous je nezávislé hnutie bez štruktúry a vedenia, ktoré sa do podvedomia internetových komunít dostalo v roku 2003 vďaka príspevkom na stránke 4chan.org. Informácie o skupine Anonymous sa začali dostávať do médií aj vďaka účasti na prevratoch v Tunisku a Egypte na začiatku roku 2011.
Známa je aj vďaka využívaniu masky anglického vojaka Guya Fawkesa, ktorý sa v roku 1605 neúspešne pokúsil o atentát na protestantského kráľa Jakuba I. Práve túto masku hackeri umiestnili v piatok na stránku Tatralandie.
Skupina sa zameriava na tzv. DDoS (distributed denial of service) útoky, ktorými preťaží internetové servery a tak sa stránky, ktoré sú na nich uložené, stanú neprístupnými. DDoS sa tak líši od hackovania, ktoré využíva bezpečnostné medzery cudzích počítačových systémov na prístup k ich informáciám, prípadne k ich manipulácii.
