Bývalý policajný prezident Štefan Hamran vstupuje do politiky a kandiduje vo voľbách do Európskeho parlamentu za stranu Demokrati.
„Správa ma trochu prekvapila, predsa ide o bývalého policajného prezidenta, a tam sa vyžaduje apolitickosť. Na druhej strane, Štefan Hamran naznačoval, že neplánuje končiť vo verejnom priestore,“ pripomenul v úvode politológ Tomáš Koziak.
„Odišiel do výsluchového dôchodku, takže je absolútne slobodný človek a môže kandidovať kde chce. V princípe nevidím na tom nič zlého,“ doplnil ďalej Koziak. Odborníka skôr prekvapilo to, že exšéf polície kandiduje do europarlamentu, pretože očakával, že by sa mohol angažovať skôr v domácej politike.
Politik alebo policajný prezident?
Hamran svojou kandidatúrou do eurovolieb za Demokratov nepotvrdil to, čo mu vyčítala bývalá opozícia na čele so Smerom-SD, že robí politiku a je skôr politik ako policajný prezident?
Demokrati vytiahli do eurovolieb prekvapenie, na kandidátke je aj bývalý policajný prezident Hamran (video)
„Samozrejme, že bude jednoduchším terčom pre koaličných politikov ako ktokoľvek iný. Budú poukazovať na to, že týmto prezradil, že je spätý s politikou, a že konal toho času na politickú objednávku,“ hovorí Koziak. „Na druhej strane, je to meno, ktoré je dostatočne známe a pre voličov môže byť tým, kvôli ktorému odovzdajú hlas práve Demokratom,“ podotkol tiež politológ.
Zaujímavé je aj to, prečo sa Hamran objavil na kandidátke Demokratov a nie u Progresívneho Slovenska. „Progresívne Slovensko by bolo určite očakávanejšie,“ súhlasí Koziak.
Bol Naď zmenou k lepšiemu?
V decembri minulého roka si Demokrati zvolili nového predsedu, ktorým sa stal bývalý minister obrany Jaroslav Naď. Bola to pre stranu zmena k lepšiemu? „Je určite výraznejšou osobnosťou ako pán Heger, minimálne v oblasti politickej komunikácie. Pôsobí živšie, výraznejším spôsobom,“ zhodnotil Koziak osobnosť Naďa.
Som sklamaný a niektoré jeho vyhlásenia ma doslova šokovali. Naď hodnotí 100 dní Kaliňáka na ministerstve obrany (video)
„Heger pôsobil občas skutočne až ospalým dojmom v prípade komunikácie. Toto sa určite netýka pána Naďa, ktorý je výraznejší a dôraznejší typ,“ hovorí odborník.
Diletantstvo, neskúsenosť a neskutočná blamáž, reaguje Naď na opozíciu, ktorá nedodala podpisy na odvolanie Šimkovičovej
„Posledná vec, ktorú volič chce, je nudný politik,“ zdôraznil Koziak. „V prostredí ostrého politického boja ako je u nás, nudný politik nemá šancu. Kde je politika dramatická, výrazná a človek je zvyknutý na dramatické politické zmeny, nemôže byť na čele politickej strany nevýrazný a nudný politik a toto bol prípad pána Hegera,“ vraví odborník.
„Oproti takému výraznému komunikátorovi ako je Robert Fico, nemôžu postaviť do televíznej debaty niekoho, kto bude pôsobiť ospalým dojmom, nechá si skákať do reči a kto si nevybojuje pre seba priestor. Naď ani Hamran nie je ten, kto by si nechal ten priestor v politických debatách ukradnúť,“ skonštatoval Koziak.
Podľa odborníka ide o všeobecný problém súčasnej opozície. „Aj pán Šimečka si necháva často ukradnúť priestor v politických debatách, lebo je mu proti srsti skákať do reči a prerušovať druhého. Vieme, že je neslušné skákať do reči, ale keď mám proti sebe diskutéra, pre ktorého je toto typický prejav komunikácie, a keď mi ten protivník zoberie slovo, neviem povedať voličom svoj názor,“ pripomína odborník.
Šimečkovci si privlastňujú protivládne protesty? Naď otvorene o zákulisných hrách a čo ho nepríjemne prekvapilo! (video)
Demokratov do eurovolieb povedie Naď
Kandidátnu listinu mimoparlamentnej strany Demokrati do eurovolieb povedie jej predseda Naď. Na druhom mieste bude bývalý policajný prezident Hamran. Do europarlamentu kandidujú tiež expremiér Eduard Heger, Jana Žitňanská, Andrea Letanovská, Juraj Šeliga, Dorota Nvotová, Michal Kiča, Jozef Mihál a Kristián Čekovský. Na kandidátke budú aj Michal Drotován, Jarmila Koteková, Natália Svitková, Monika Podhorány Masariková a Tomáš Meravý.
„V prípade Demokratov kandidujú politické špičky do europarlamentu a svoju kandidátku postavili z toho najlepšieho čo majú. Na rozdiel od iných politických strán ako napríklad SNS či strana SaS, u ktorých kandidujú aktívni politici, ktorí sú zároveň poslancami Národnej rady či ministrami, čo možno považovať za obrovský problém. Možno to nazvať podvodom na voličoch,“ hovorí Koziak. V prípade Demokratov kandidáti nemajú žiaden mandát a tak sa dá očakávať, že nastúpia do europarlamentu.
Aké sú šance, že budú Demokrati zvolení do europarlamentu z pozície mimoparlamentnej strany? „Majú potenciál k sebe pritiahnuť voličov. Nestavil by som si na to, že nezískajú mandát v eurovoľbách,“ zhodnotil Koziak.
