Lekári odhadujú, že na Slovensku je nakazených hepatitídou C približne 33-tisíc ľudí. Avšak len zhruba jeden z desiatich o tom vie a lieči sa.
Možno je dôvodom aj to, že veľkú časť z nich tvoria ľudia, ktorí používajú alebo v minulosti používali pri aplikácii drogy spoločnú ihlu.1,2Pritom súčasnou tabletovou liečbou bez interferónu sa môže vyliečiť takmer 100 % pacientov a zabrániť tak ďalšiemu šíreniu tohto život ohrozujúceho ochorenia.3 Stačí iba vyhľadať svojho lekára a nechať sa na hepatitídu C otestovať.
Hepatitída C, niekedy nesprávne nazývaná aj žltačka typu C, je ochorenie spôsobené vírusom HCV, ktorý bol objavený až v roku 1989. Testy na zistenie tohto vírusu sú dostupné od roku 1992. Hepatitída C sa prenáša nakazenou krvou. Kým v minulosti boli ohrozenou skupinou ľudia, ktorým bola pri rôznych výkonoch podaná infikovaná krv, prípadne sa dostali do styku s nesterilnými nástrojmi (napr. pri chirurgickom výkone alebo pri tetovaní), dnes sú najviac ohrozenou skupinou užívatelia drog, ktorí si drogu aplikujú vnútrožilovo pomocou jednej spoločnej ihly. Nakazení však môžu byť aj ľudia, ktorí mali v minulosti skúsenosť s použitím návykovej látky, ale dnes ju už neužívajú. Na to, aby sa vírus dostal do krvi, totiž stačí aj jediné použitie infikovanej ihly.
Kým proti hepatitíde typu A a B sa očkovať dá, proti „céčke“ očkovanie neexistuje. Tomuto ochoreniu sa dá predísť predovšetkým vyhýbaním sa rizikovému správaniu.
Príznaky hepatitídy C sa nemusia prejaviť celé roky – aj preto sa niekedy nazýva „tichý zabijak“. Vírus HCV pri ňom napáda pečeňové bunky, v ktorých sa ďalej množí. Ak sa ochorenie včas nelieči, stáva sa chronickým a môže vyústiť až do cirhózy alebo rakoviny pečene, či jej zlyhania.4
Testovanie aj liečba sú bezbolestné
Hepatitída C sa diagnostikuje pomocou krvného testu. Lekár pri ňom zisťuje prítomnosť anti-HCV protilátok v krvi. Metódou PCR (polymerázová reťazová reakcia) ďalej určí, koľko HCV vírusu má pacient v tele.
Ak už bola u pacienta hepatitída C potvrdená, lekár urobí ďalšie vyšetrenie, ktorým zistí mieru poškodenia pečene. Používa sa na to prístroj podobný ultrazvuku, ktorý meria tvrdosť pečene pomocou zvukových vĺn. Je absolútne bezbolestné. Takzvaná pečeňová biopsia, teda odoberanie tkaniva priamo z pečene, sa dnes už v diagnostike skoro vôbec nepoužíva.
Zatiaľ čo v minulosti sa hepatitída C liečila pomocou injekčne podávaného interferónu, v súčasnosti sa lieči pomocou moderných liekov – priamo pôsobiacich antivirotík vo forme tabliet. Liečba trvá 2 až 4 mesiace podľa pokročilosti ochorenia a typu vírusu, má minimum nežiaducich účinkov a je takmer 100 % úspešná.3
Detailnejšie informácie o ochorení, ale aj miesta, kde sa môžete nechať otestovať na hepatitídu/ žltačku typu C nájdete napríklad na novom webe www.zltackatypuc.sk.
Príbeh narkomana, ktorému testovanie zachránilo život
Ján prepadol drogám ešte na strednej škole. Nevedel sa zaradiť do kolektívu, a tak si spoločnosť kamarátov začal kupovať. Najskôr to bolo alkoholom, potom im začal kupovať ľahké drogy, až nakoniec sám prepadol pervitínu. „Ten som si pichal a miešal som ho s heroínom. Ale bral som v tom období aj extázu, marihuanu, kokaín a kadečo ďalšie. Všetko, čo prišlo. Nikdy som nepovedal nie,“ popisuje dnes už 39-ročný Ján.
Po takmer 18-tich rokoch sa mu podarilo s drogami skoncovať. Pomohlo mu paradoxne to, že ho zatkli. Súd mu však namiesto väzenia nariadil liečbu. Keď ho po pár mesiacoch odsúdili za jazdu bez vodičského preukazu, psychicky to nezvládol. „Mal som recidívu, proste som si musel niečo dať. Bol som zúfalý, tak som si zobral drogu od známeho a použil som jeho striekačku.“ Práve vtedy sa nakazil hepatitídou C.
Ochorenie mal už pri nástupe na výkon trestu, ale ešte o tom nevedel. Po vyše roku, keď ho z väznice prepúšťali, mu doporučili, aby sa ako abstinujúci narkoman nechal otestovať na hepatitídu C. Po návrate domov to hneď aj urobil. Ako sám hovorí, vyšetrenie bolo veľmi rýchle a neinvazívne. „Všetko to bolo bezbolestné. Ľudia sa často boja nechať sa otestovať, lebo si myslia, že to bude bolieť. Ale to už sa dnes robí inak,“ opisuje svoje skúsenosti Ján.
Rovnako rýchla a bezbolestná bola aj samotná liečba. Antivirotiká bral dva mesiace a dnes je už vyliečený.
„Som veľmi rád, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Aj preto dnes chodím na rôzne besedy a snažím sa pomáhať tým, ktorí sú ‚stále v tom‘. Opakujem im, že každý by sa mal dať otestovať, aby vedel, ako na tom je a aby zabránil ďalšiemu šíreniu choroby a ušetril ďalších ľudí problémov,“ uzatvára Ján.
1 Kristian P, Mikas J, Schréter I. Epidemiológia hepatitídy C. Trendy Hepatol 2010;2(1):12-18
2 Riešitelia projektu Hepio: Aktuálna situácia vo výskyte vírusovej hepatitídy C na Slovensku: Trendy v hepatológii, 1/2018, s. 50-55
3 Kristian P, Schréter I, Belovičová M. Novinky v liečbe chronickej hepatitídy C. Via pract., 2017, 14 (1): 21-24
4 Alberti A and Negro F. The global health burden of hepatitis C virus infection. Liver Int. 2011; 31 (2): 1-3. Article first published online: 8 Jun 2011 DOI: 10.1111/j.1478-3231.2011.02537
Inzercia