BRATISLAVA 10. mája (WBN/PR) – Herec Martin Mňahončák sa stal krstným otcom. Prišiel zastúpiť svojho strýka významného rusínskeho podnikateľa a filantropa, Milana Mňahončáka. Strýko Mňahončak sa totiž podieľal na vydaní knihy – Malé dejiny Rusínov. Knihu pokrstil herec po rusínsky – poliali ju liečivou vodou a posypali barvinkom (zimozeleňom). Samotný krst knihy bol však len časťou programu – spoločenského večera spojeného s vystúpením 50 tanečníkov a hudobníkov umeleckého kolektívu PUĽS (Poddukelský umelecký ľudový súbor). Podujatie tak bolo aj veľkolepou prezentáciou rusínskej kultúry.
RECENZIA: POP, Ivan: Malé dejiny Rusínov, Bratislava (ZIRS, 2010)
prof. Peter Švorc
Slovenskú i českú spoločnosť začali priťahovať dejiny Rusínov najmä po roku 1989. Súviselo to so zmenou spoločenských pomerov a s akceptovaním Rusínov ako osobitného národa, ktorý sa začal po dlhom čase na Slovensku opäť hlásiť o slovo. Záujem o Rusínov sa premietol do záujmu o literatúru zaoberajúcu sa týmto obyvateľstvom a jeho osudmi. Kým v Čechách záujem siahal najmä na bývalú Podkarpatskú Rus, na Slovensku vari viac na územie severovýchodného Slovenska, kde žijú Rusíni ako susedia slovenského národa.
Ivan Pop, ktorého knihu chceme predstaviť, patrí k historikom, čo dôverne poznajú dejiny Rusínov a svoje poznanie sprostredkúvajú širšej verejnosti prístupným a zaujímavým štýlom. Toto konštatovanie potvrdzuje aj jeho kniha pripravená na vydanie Združením inteligencie Rusínov Slovenska s názvom Malé dejiny Rusínov. Rozdelená je do 38 častí, v ktorých autor prechádza celými dejinami Rusínov, ba začína už pravekom, a to charakteristikou územia, na ktorom žijú. Do akejsi „prehistórie“ Rusínov spadá aj druhá časť knihy, kde píše o príchode Bielych Chorvátov medzi slovanské kmene osídlené na južných svahoch Karpát, od ktorých Rusíni odvodzujú svoj pôvod. Uvádza však aj stanovisko slovenskej, maďarskej a ukrajinskej historiografie, ktoré odmietajú autochtónnosť karpatských Chorvátov, a ako hovorí autor, aj karpatských Rusínov, a spoločne im prisudzujú len úlohu kolonistov v čase valašskej kolonizácie. Tieto názory však odmieta ako nepodložené dôkladným výskumom.
Ivan Pop ponúkol slovenskému čitateľovi stručné, ale prehľadné dejiny Rusínov, ktoré ho dokážu zorientovať v základných momentoch ich histórie a pomôžu pochopiť súčasné postavenie a snahy o plnohodnotné etablovanie sa ako príslušníkov samostatného národa. Kniha je napísaná pútavo, dobre sa číta.
Zdroj: https://www.rusyn.sk/ – https://www.rusyn.sk/
PUĽS vznikol v roku 1955 v Prešove s cieľom pestovať a javiskovo stvárniť vokálno – hudobné a tanečné bohatstvo Rusínov. V jeho troch zložkách – tanečnej, speváckej a hudobnej pracuje viac ako 40 umelcov.
Dramaturgia PUĽSu sa v prvom rade zameriava na tradície Rusínov žijúcich na Východnom Slovensku, ale tiež na folklór ostatných regiónov Slovenska, prekomponujúc ho do vyššej scénickej formy. Vo svojom repertoári má PUĽS aj tance z okolitých krajín. PUĽS je jedinečným telesom, čo je viditeľné na predstaveniach, v ktorých sa snúbi živelnosť hrdého naturelu s vycibreným citom pre poetiku. Koncerty Puľsu sú emotívne, myšlienkovo bohaté, divák má možnosť nielen sa odreagovať, ale tiež načerpať množstvo pozitívnej energie.
Počas bohatej histórie sa v PUĽS vystriedalo viac ako 500 profesionálnych umelcov. Mnohí z nich vo svojej kariére pokračovali v iných telesách na Slovensku, alebo v zahraničí. Bývalí Puľsáci vedú amatérske súbory, alebo sa ako pedagógovia venujú výchove mladej umeleckej generácie.
PUĽS od svojho vzniku absolvoval viac ako desaťtisíc predstavení doma a desiatky zahraničných zájazdov. Tlieskali mu diváci v Anglicku, Bulharsku, Dánsku, Francúzsku, Holandsku, Juhoslávii, Kanade, Nórsku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Taliansku, Tunise, USA a v krajinách bývalého ZSSR.