Prečo ste sa rozhodli kandidovať na primátora Bratislavy?
Bolo to spontánne-racionálne rozhodnutie. Ak by kandidovala Lucia Žitňanská, ako sa povrávalo, tak by som určite nekandidoval. Bol som pripravený kandidatúru prehodnotiť aj v prípade, že by kandidoval Ivan Štefanec, lebo ho vnímam ako manažéra, ktorý je potrebný, aby sa mesto pohlo ďalej.
Moja kandidatúra je teda výrazom pudu sebazáchovy a upozorňuje na to, že ľudia by mali byť k voľbe primátora kritickí. My sme sa častokrát uspokojili s tým, že Bratislava drží obranný val. Najskôr proti Mečiarovi, potom proti Ficovi. V zásade bolo jedno, kto stojí na vale a drží vlajku, ale držíme. Čo sa dialo za valom tiež nebolo podstatné, lebo držíme. Teraz chvalabohu mesto nemusí držať pozície, môže hľadať konečne primátora, skutočného primátora, ktorý bude osobnosťou a budú si ho aspoň vážiť.
Dá sa povedať, že pravicoví politici nedostatočne obhajovali záujmy?
Pod vzletným heslom schováte všeličo. Slota sa prikryje slovenskou vlajkou a za ňou stvára také vulgárnosti a bláznovstvá, že niekedy rozum nestačí. Ľudia sa učia a inšpirujú rýchlo. V mestskom zastupiteľstve sa tiež ľudia veľmi rýchlo naučili, že sa schovajú za silné heslo, za pravicu, alebo držania valu a naučili sa pracovať obdobným systémom.
Kam smerovalo mesto za posledné roky?
Mám pocit, že nikam. Že nikto jej nedal smer. Najskôr treba zadefinovať čo je víziou Bratislavy.
V zásade sa teším, lebo začínajú rozprávať o vízii. Aj pani protikandidátka, aj pán protikandidát hovoria niečo o nejakom jednotiacom smerovaní, o nejakej vízii. No a potom je ešte potrebný volič, aby víziu akceptoval takým spôsobom, že ju umožní realizovať.
A vaša vízia?
Moja vízia je napísaná v programe. Bratislavu vnímam ako New York Európy. Ale pozor v tom, iba v tom, že aj v New Yorku je skoro každý odniekiaľ ako aj v Bratislave. Skoro každý je odniekiaľ a v tom je jej sila. V New Yorku sú ľudia z celého sveta. V Bratislave sú ľudia z celého Slovenska a komunikujú s tými miestami, z ktorých vyšli. Toto by sme mali otočiť na dobré. Teraz je atmosféra v spoločnosti otrávená. Delíme sa tu a hráme na starých Bratislavčanov, prisťahovalcov, čo poznačí každú tému, ale práve naopak, toto treba otočiť na dobré a povedať, že všetci tí, ktorí sa tu narodili, všetci tí, ktorí sa sme prisťahovali, my všetci, ktorí tu žijeme, nás všetkých je Bratislava a my všetci chceme robiť tak, aby Bratislava bola lepšia.
Chcete urobiť Bratislavu domovom pre všetkých žijúcich v Bratislave?
Pokiaľ nejakú tému poznamenáte tým, že poviete :“Ty nie si z Bratislavy“. Tým pádom toho človeka vyautujete a v niekom možno zostane zatrpknutosť, zlosť a potom povie: “No dobre, tak sa s ňou…
Ako sa chcete sa s tým popasovať vy?
Z mojich úst nikdy nevyjde nejaká poznámka v tom zmysle, že keď sem niekto prišiel, tak nemá čo do toho hovoriť. To určite nie. Čiže treba si vážiť každého, ktorý sem prišiel a z pohľadu Bratislavy, je niečo pre mesto ochotný urobiť. Tešme sa mu a tlieskajme mu. U nás mi toto trošku chýba.
Poďme k inej téme. Ako vnímate v Bratislave zelené plochy? Vieme, že v Bratislave sa industrializáciou dosť výrazne znižujú.
Mám autorský projekt Náhradný domov pre nechcené stromy, čo znamená asi toľko, že existuje aj humánnejšia forma, ako riešiť prípadný problém so stromom, ktorý zavadzia nejakému projektu. Je menej invazívna a umožňuje relatívne s vysokým úspechom stromu prežiť. Ide o presadenie. Toto sa používa. Existujú na to zariadenia. Samozrejme je to drahšie, je to časovo náročnejšie, ale povedzme, či žijeme pred 50 rokmi alebo teraz? Keď je niekde pekný dub, je nevyhnutné, aby padol, tak potom sa ho pokúsme presadiť. Vo svete sa to robí. Čiže náhradný domov znamená, že sa vytvorí niekde miesto, kde sa takéto dreviny presadia. Viem si predstaviť pod takým stromom tabuľku, že tento strom stál napríklad na Šancovej, ale kvôli výstavbe sa presunul. Ľudia si budú môcť robiť okolo takých stromov aj vlastivedné prechádzky.
Mali by zostať určité zelené zóny?
Treba jasne povedať, že čo je zelené, zostane zelené. Pokiaľ niekto príde s tým, že miesto zeleného tam bude šedé, betónové, tak nech skúsi iné dvere v inej krajine. Zostalo nám málo. Ťažko niekto za mnou príde a povie, že chce trošku ukrojiť z Horského parku. Je to problém aj Devína. Operujú tým, že je to spustnuté, ale ak sa to rekultivuje, bude to pekné. Ale čo je zelené, bude zelené.
Ako chcete ochrániť tieto zelené plochy?
V Bratislave je záujem investovať, mesto je mladé, dynamické a má možnosti ako investovať. To znamená, že hľadá plochu, kde by sa taká investícia mohla zrealizovať.
Čiastočne nám pomôže aj trh. Tá konjunktúra, ktorú sme prežili, to bolo developerské šialenstvo.Trh schladí nadšenie investorov a trošku ich uzemní. To bude jeden silný faktor, ktorý to významne poznačí a potom musí prísť existencia pravidiel, ktoré v Bratislave dnes neexistujú.
Chcete zaviesť regulatívy, ktoré budú platiť pre všetkých rovnako a bez výnimiek?
To sa žiaľ zatiaľ nepodarilo. Môžeme uvažovať o tom, že či zámerne, náhodou alebo neschopnosťou. Kde nie sú pravidlá, tak potom sa ľahko nejakým spôsobom korigujú podľa projektu. Ale keď máte jasné pravidlá pre všetkých, pokúšate sa byť spravodlivý, tak potom je aj ťažšia možnosť ich obísť.
Doprava je ďalší problém, ktorý zaujíma občanov.
Začali sme akciu na križovatkách, keď počas zápchy stoja naši aktivisti a držia transparent s nápisom: Stojíte, lebo nevolíte. Ono to s tým fakt súvisí. Ľudia rezignujú na svoje občianske práva a povinnosti, volia nohami. Potom sa čudujú, že stoja v zápche. Ono by to s tým trošku súviselo, keby tlak na volených zástupcov bol extrémne silný, potom by to riešili. Táto téma sa otvorí pred voľbami a zrazu sa zjaví množstvo dopravných odborníkov. Z človeka, ktorý o doprave nevedel dokopy nič, sa z večera do rána stane odborník. Odborníčka na dopravné systémy. To všetko súvisí, ale riešenie zo dňa na deň nebude, nikto nepríde s čarovným prútikom, lebo sme veľa vecí zameškali, ale niektoré veci sa dajú urobiť hneď.
Ktoré napríklad by ste hneď spravili?
Musíme definovať, čo je hneď. Hneď je do mesiaca, alebo hneď je do roka alebo počas volebného obdobia?
Skúste povedať do roka.
Musíme pracovať s verejnosťou. A to v tom, že ak niekto chodí MHD, neznamená, že je neúspešný. U nás pomaly ľudia majú problém sadnúť si do trolejbusu preto, lebo ich uvidí sused a povie, že nemá ani na auto. To je vec, ktorá sa dá urobiť hneď, to znamená hneď po voľbách sa dá spustiť kampaň: Vozenie v MHD nie je hanba, alebo Vozenie v MHD neznamená, že ste neúspešný. Dosiahneme tým to, že ľudia sa budú viesť mestskou dopravou a nenaštartujú auto. To je jeden zo spôsobov ako sa to dá riešiť. S dlhším časovým horizontom sú iné projekty. Ja mám napríklad v programe, že MHD v rámci mestskej časti bude zadarmo. Skúšobný projekt.
Čo to znamená?
V rámci mestskej časti, napríklad bývate v Ružinove, chcete sa previesť dve zástavky, tak kvôli tomu si nemusíte kupovať lístok alebo električenku. Je to v rámci mestskej časti. Dnes je problém to, že ľudia idú aj smeti vysypať autom. Keď bude Ružinovčan vedieť, že dve zástavky k tobchodu prejde zadarmo, tak možno auto nenaštartuje a zase sa môžeme sekundárne dopracovať k tomu, že sa trošku záťaž na dopravu, na ulice, zmenší. Áut bude o niečo menej.
Myslíte, že by nedošlo k zneužitiu?
Vždy dôjde k zneužitiu.
Ale ako by ste to kompenzovali?
Dá sa to relatívne ľahko riešiť. Jediné, čo by to vyžadovalo, aby revízori boli byť trošku viac znalí vlastivedy alebo by museli mať špeciálne doškolenie o uliciach Bratislavy. V občianskom preukaze máte napísané trvalé bydlisko. Nosným dopravným systémom v Bratislave je MHD. V niektorých ázijských mestách môžeme povedať, že nosným dopravným systémom je bicykel. V Texase je nosným dopravným systémom auto. U nás je MHD s tým, s tým nič neurobíme. MHD sa delí na autobusovú, trolejbusovú, električkovú. A teraz najväčšie rezervy v Bratislave určite sú v električkovej časti, to znamená koľajovej. Tam je obrovský potenciál. Na počet obyvateľov existujúce trate sú polovičné napríklad v porovnanís Brnom. Nie je už ani otázka, či áno alebo nie, aby električka prišla do Petržalky. Ja byť Petržalčanom, tak si trhám vlasy, že niekto tu otvára tému, či električka má tam ísť. Však sa vydala skoro miliarda korún do projektových dokumentácií, ktoré tieto veci riešia. To je najľahšie, ako dať peniaze bokom, povedať, že stál projekt toľko a toľko. Nikto ešte motykou nekopol. Miliarda je preč.
Asi vašim vlastným nosným projektom bude električka do Petržalky?
Aj.
A čo s parkovaním?
Keď niekedy projektoval niekto nejaké normy, tak sa možno myslelo, že v bytovom dome budú 2-3 autá. Ale dnes máte v rodine pomaly 2-3 autá. Žena má auto, muž má auto a keď dorastie chlapec, tak prvé čo dostane, dostane auto. Nikto nerátal s tou záťažou. Nech sa ľudia nečudujú, že nastal problém parkovacích miest nastal. Ak to chceme riešiť, tak potom sa pripravme aj na možno trošku nepopulárne opatrenia. To znamená, že keď chcem autom vtiahnuť až do mesta, tak von môžte, ale za to sa niečo platí.
Chceli by ste zaviesť poplatky?
Špeciálnu daň. To je jedna z vecí, ktorá skôr či neskôr do Bratislavy príde. Keď sem príde niekto z Trebišova, alebo z Bystrice, tak on ani nechce primárne s autom do centra dôjsť, on si chce vybaviť svoju agendu čo má a keď mu povieme, že existuje parkovacie silo a vedľa neho je kyvadlová doprava, ktorá každých 5 minút vás do centra odvezie, tak verte tomu, že on to tak urobí. To ale v Bratislave nie je.
Ako trávite svoj voľný čas?
Som ženatý a mám dve deti. Takže snažím sa i keď nie vždy sa to darí, tráviť čas s nimi a naozaj je to radosť. Mám dcéru Terezku a Dorotku a fakt je to milé a robím im to, čo som chcel, aby neboli ochudobnené, aby nevyrastali na ulici. Aby vyrastali na dvore. To je aj moje stredisko, ktoré mám na salaši, ktoré som primárne staval pri Stupave, aby moje deti mali možnosť niekam ísť cez víkend, aby boli v inom prostredí. Nakoniec to celé prerástlo tak, že my sme ten areál otvorili a chodí tam strašne veľa bratislavských detí. Je to vlastne biofarma a v rámci biofarmy jedno stredisko je salaš. To znamená sú tam ovečky, koníky, mačky, zvieratá, všetko možné.
A čo rád čítate?
Čítam veľa. Žiaľ času mám tak málo, že nečítam beletriu, takže možno mi ušli nejaké skvosty. Takže nebudem vedieť možno fundovane s niekým rozprávať na tému nejakého románu. A čo sa týka odbornej literatúry, tak nie som úzko špecializovaný a dá sa povedať, že čítam pomaly skraja, čo ma zaujme. , tak čítam. Keď to trošku preženiem môžem povedať, že mám načítaných viac kníh, ako niektorí politici novín.