Holandský radikál Geert Wilders stojí opäť pred súdom

AMSTERDAM 7. februára (WEBNOVINY) – Holandský krajne pravicový politik Geert Wilders, známy svojou ostrou kritikou islamu a prisťahovalcov, sa v pondelok po dlhšom čase opäť objaví pred amsterdamským súdom.

Jeho kauzu bude posudzovať nová porota, keďže tú doterajšiu odvolali pre podozrenie, že by nemusela byť nestranná. Kauza, v ktorej je Wilders obvinený z podnecovania nenávisti voči moslimom, zažila v posledných mesiacoch množstvo obratov. Najväčším prekvapením bolo vyhlásenie samotnej prokuratúry, že Wilders sa podnecovania nenávisti k moslimom nedopustil a mali by ho preto prestať stíhať. Podľa októbrového vyhlásenia prokuratúry sú Wildersove výroky zamerané nie proti moslimom, ale proti islamskému náboženstvu, čo nie je trestné.

Niektorí analytici však vidia za obratom v prípade skôr to, že Strana slobody, ktorú Wilders vedie, sa dohodla na tichej parlamentnej podpore súčasnej vlády premiéra Marka Rutteho a vláda by bez jej podpory padla. Súdny proces s Wildersom sa začal 4. októbra. Politik čelí piatim bodom obžaloby vrátane podnecovania rasovej a náboženskej neznášanlivosti či diskriminácie voči moslimom. V prípade, že by ho súd uznal vinným, hrozí mu trest odňatia slobody na jeden rok a pokuta vo výške 7 600 eur.

Holanďan, ktorý nemá rád islam

Holandská politika bola roky symbolom tolerancie, znášanlivosti a multikulturalizmu, ale v posledných rokoch tento typický rys politiky v krajine tulipánov zmietla zo stolu Strana za Slobodu (Partij voor de Vrijheid) na čele s predsedom a kontroverzným mediálnym politikom Geertom Wildersom. PVV je najmä protiislamskou stranou s prvkami charakteristickými pre nacionálno-populistické strany. Nemá výrazne etno-regionálne zameranie, ani sa nehlási k nacistickej histórii Holandského kráľovstva.

Greet Wilders sa do povedomia verejnosti sa dostal ako odporca Ústavnej zmluvy pre Európu v roku 2005. Najskôr bol členom liberálnej Strany slobody a demokracie (Volkspartij voor Vrijheid en Democratie, VVD), no pred referendom z nej pre rozpory k členstvu Turecka v EÚ odišiel a založil si vlastnú politickú stranu PVV, prezývanú ako Wildersova skupina (Group Wilders). Tá dokázala výrazne zmobilizovať svoj elektorát, aby hlasoval proti prijatiu zmluvy. Až 95% voličov Group Wilders hlasovalo proti zmluve. Kvantitatívne odhady hovorili o účasti na plebiscite v pomere 3/4 potenciálnych voličov strany.

Holandské referendum bolo najmä o otázke suverenity a identity krajiny v rozširujúcej sa Únii, nie byrokratickej mašinérii Spoločenstva a najmä nie vstupu Turecka do EÚ a strachu z islamizácie kontinentu, ako to zdôrazňovala Wildersová skupina v kampani nazvanej ,,Nie Turecku!“.

Foto: SITA/AP

Vďaka úspechu odporcov zmluvy a značnej medializácii počas referenda o nej, sa strana dostala do povedomia aj zahraničnej verejnosti. Hlavný cieľ strany je boj proti islamizácií krajiny. Snaží sa o nadväznosť na politiku zavraždeného Pima Fortuyna, pokračovať v boji za obranu liberálnych holandských hodnôt.

Avšak zatiaľ čo Fortuyn bol excentrický intelektuál, Wilders pôsobí dojmom herca v hlavnej úlohe, ktorého javiskom je politická scéna. Aj vďaka tomu získal rozhlasové ocenenie Politik roku 2007. Samotná politika strany, okrem tradičného dôrazu na právo a poriadok, nemá viditeľné snahy o reminiscenciu k nacistickej epizóde krajiny. Azda najvýraznejšou črtou, ktorou sa odlišuje od tradičných európskych nacionalistických a krajne pravicových strán je obhajoba kresťansko-židovských tradícií ako dominantnej kultúry kontinentu. To je vo výraznom rozpore s ostatnými strany, ktoré pracujú s nacionalizmom ako základnou ideológiou v rámci EÚ. Tie jednotne tvrdia o obrane proti globálnej židovskej lobby na spoločnosť. Na druhej strane holandskí analytici tvrdia, že ide len o protestné sa vymedzenie z klasickej šablóny krajne pravicovej strany.

PVV prepojila politiku ekonomického liberalizmu s konzervativizmom v oblasti kultúry a vzdelania. Medzi jej návrhy patrí zrušenie inštitútu minimálnej mzdy, zvýšená decentralizácia verejne správy, zníženie rodičovských príspevkov, všetko podané populistickou rétorikou. To nie je typické pre nacionalistické strany a na druhej strane jej umožňuje používať nacionalistickú rétoriku bez obáv z diskreditácie. Druhým míľnikom pre stranu a samotného predsedu bola prezentácia Wildersoveho 15-minútového filmu Fitna.

Marketing a emócie

Film zameraný proti islamu sa stal kultom pre súčasnú krajnú pravicu po celej Európe. Zostrihané zábery teroristov a prezentácia moslimov ako samovražedných fanatikov mu vynieslo nielen permanentnú policajnú ochranu, ale najmä celosvetovú popularitu ako bojovníka proti islamskému násiliu. Najčastejšie sa s filmom a Geertom Wildersom spomína jeho prirovnanie Koránu ku knihe Mein Kampf od A. Hitlera, čo je pre média veľmi príťažlivá téma a Wilders nezostáva v nezáujme.

Foto: SITA/AP

V poslednom čase vzbudili rozruch jeho výroky na adresu austrálskeho moslimského duchovného, ktorý priamo vyzval na zabitie Geerta Wildersa.

„Západná židovsko-kresťanská kultúra je lepšia ako moslimská, a všetci sa to boja povedať,“ komentoval výzvu kontroverzný holandský politik. „Naša kultúra, založená na kresťanstve, judaizme a humanizme je lepšia ako zaostalá islamská kultúra, a napriek tomu, že to znie hrubo, je to pravda,“ vyhlásil.

Novodobý zástupca tradičnej holandskej kultúry žije pod 24-hodinovou policajnou ochranou od roku 2004 až do súčasnosti, čo mu však nebráni cestovať po svete a zúčastňovať sa významných protiislamských demonštrácii ako napríklad 11. septembra 2010 v New Yorku. Šikovný stratég Wilders použil najkontroverznejší politický literárny titul minulého storočia, aby znehodnotil Islam a popritom pozdvihol nacionálny socializmus na náboženstvo. Zakladá si na dodržiavaní práva a poriadku. Prisťahovaleckých kriminálnikov nazýva teroristami a žiada ich vyhostenie.