Hororová cesta domov. “Keby sme tušili, čo nás čaká, nasadli by sme do vládneho lietadla.”

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
KORONAVÍRUS: Repatriácia Slovákov zo zahraničia
Foto: SITA/Prezídium PZ

Dvojica Slovákov, ktorí sa pred týždňom rozhodli vrátiť zo Španielska na vlastnú päsť, je už v domácej karanténe. Webnoviny sledovali ich príbeh od začiatku. Soňa a Kamil sa zhodli: “Keby sme pred týždňom tušili, čo na ceste zažijeme, nešli by sme do toho. Mali sme radšej využiť ponuku na posledný repatriačný let, ktorý zorganizovalo ministerstvo zahraničných vecí na konci marca.”

Od začiatku smola

Presne pred týždňom Soňa s Kamilom nastupujú na trajekt. Z ostrova Tenerife sa potrebujú dostať na španielsku pevninu do prístavu Huelva. Na obrovskej lodi, ktorá za noc prepraví stovky ľudí a áut, sú takmer sami. Netušia, že lodná paluba je posledné miesto, kde sa nasledujúcih päť dní bezepečne vyspia.

Viac o téme: Koronavírus

Pred Barcelonou sa im pokazí požičané auto. Zlyhala spojka. Je jasné, že zlyhal aj pôvodný plán. Pre núdzový stav v Španielsku nefungujú autoservisy, taxíky, spojenie s poisťovňami, odťahovacie služby. Po ceste premávajú iba kamióny, nedá sa spojiť ani s políciou. Domy v okolí sú pozatvárané.

(Ne)srdeční Španieli

“Koronavírus Španielov veľmi zmenil,” hovorí Soňa. “Keď sa nám konečne podarilo zohnať človeka s odťahovacím autom, všimli sme si že sa veľmi bojí. Držal si od nás odstup, nechcel ani nastúpiť do nášho auta.” Týždne útrap a katastrofických správ si na Španieloch vybral svoju daň.

“Odtiahol nás po najbližšiu čerpaciu stanicu, kde sme chceli prespať v pokazenom aute. Personál nám to však nechcel dovoliť, ”hovorí Kamil. Mladý pár sa márne pokúša kontaktovať penzióny, hotely. Všetko je zatvorené. Auto zostáva na pumpe, dvojica smeruje na letisko v Barcelone s nádejou, že sa im podarí dostať nejaký let. Na vyľudnenom letisku, každé tri minúty zaznieva varovanie pred nákazou.

Nemecká pohodička

Po hodinách čakania sa im podarí zohnať letenky do Mníchova. Odtiaľ pôjdu vlakom do Viedne a snáď sa nejako dostanú do pohraničného Kitsee. “Po prílete do Nemecka sme zažili kultúrny šok,” opisuje situáciu Soňa, ”žiadne rúška, stanica plná ľudí. Jediné, načo sa úradníci pýtali, kedy urýchlene opustíme krajinu.”

Image 1.jpg
„Na slovensko-rakúskej hranici nás nechali tri hodiny sedieť na zemi,“ hovorí Slovák, ktorý sa vrátil zo Španielska osobný archiv

Slovenské zmätky

Po štyroch dňoch na cestách prichádzajú pešo na slovensko-rakúsku hranicu. Je pondelok 6. apríla, krátko po 7,00 hodine ráno. Na Slovensku začína platiť povinná karanténa pre všetkých, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Teplota je slabo nad nulou, fúka vietor. Soňa s Kamilom v letnom oblečení sedia na zemi. Spolu s nimi štyri staršie opatrovateľky vracajúce sa zo Švajčiarska. Okolo nich pobiehajú policajti a vojaci.

“Zrejme nemali presné inštrukcie, čo majú s nami robiť,” vysvetľuje nepríjemné správanie silových zložiek Kamil. Po troch hodinách ich prevážajú do stanu, kde prvýkrát dostanú aspoň vodu. “Keď vás bude viac, prevezieme vás do strediska v Gabčíkove. Tam vám dáme ďalšie informácie o vašich povinnostiach v karanténe,” oznamuje rázna policajtka.Transport do záchytného strediska sa začína až popoludní.

Samaritáni

“Do Gabčíkova nás viezol šofér, ktorý pomáhal ako dobrovoľník pod hlavičkou Asociácie samaritánov Slovenska. Bol veľmi milý, mal kompletný ochranný odev, snažil sa utlmovať paniku, ktorá tam po hodinách čakania a neúplných informáciách vypukla,” hovorí Soňa. “Nerozumiem, prečo boli dobrovoľníci lepšie zorientovaní a pripravení ako štátne zložky,” neodpustí si poznámku Kamil.

Mladá dvojica už bola v tom čase zmierená, že strávi nasledujúce dva týždne za múrmi štátnej karantény. Ako sa blížili k prijímacej bráne, vznikol ďalší zmätok. Úradníci im oznámili, že už nemajú voľné miesta. “Neverili sme vlastným ušiam, no na druhej strane sme sa potešili, že karanténu strávime v našom jednoizbovom byte,” uzatvára Soňa.

Nikoho nezaujímajú

Hoci Soňa s Kamilom oznámili miesto svojej domácej karantény ako aj ďalšie kontaktné údaje, doteraz ich nikto nekontaktoval s informáciami, čo bude nasledovať. Nevedia teda či a kedy budú testovaní. “Tých čo sú v Gabčíkove vraj testujú na piaty deň, ďalšie dva čakajú na výsledok, takže sú tam približne sedem dní. Nám nepovedali nič.” Soňa s Kamilom napriek zmätku, ktorý ich privítal na rodnom Slovensku, bez výhrad podporujú prísne opatrenia. “My sme mladí a dáme to, ale teraz musíme všetci myslieť na ostatných,“ povedali pre webnoviny.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Asociácia samaritánov SlovenskaMZVEZ Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SRPZ Policajný zbor SR