Najčastejšou príčinou prehriatia psov býva nadmerná fyzická aktivita v horúčavách. Uviedla to veterinárna lekárka Martina Karasová z Kliniky malých zvierat Univerzitnej veterinárnej nemocnice v Košiciach.
Dodala, že majitelia sa mylne domnievajú, že prehriatie môže nastať len v uzavretých priestoroch, napríklad v autách.
„K prehriatiu môžu dôjsť aj pri nevinne vyzerajúcom aportovaní,“ vraví.
Zlom môže prísť rýchlo
Majitelia psov by podľa Karasovej mali byť opatrní a pri vysokých teplotách korigovať fyzickú aktivitu psa na minimum.
Upozornila, že zlom môže prísť rýchlo a bez varovania, a podotkla, že samotný pes si nie vždy sám dokáže vyhodnotiť riziko.
„Hra a fyzická aktivita je pre neho mnohokrát veľkým stimulom a ľahko precení svoje sily. Preto musí za psa rozmýšľať majiteľ, odložiť hru a dlhšie prechádzky na neskoršie hodiny, dávať mu dlhšie prestávky v tieni, zabezpečiť dostatok vody a tiež miesto, kde sa vie ochladiť, napríklad chladivú podložku, chladnú dlažbu v kúpeľni alebo bazénik s vodou,“ vysvetlila Karasová.
Prejavy prehriatia psa
Ak je pes prehriaty, prejaví sa to najprv nervozitou, potom apatiou, pridruží sa slabosť, triaška až dezorientácia.
Zviera bude ťažko a zrýchlene dýchať a bude mať suché sliznice pyskov. Neskôr môže výrazne slintať a mať okolo papule penu.
Niekedy môže trpieť i hnačkou, zvracaním či krvomočením. V najhorších prípadoch stráca vedomie a dochádza k záchvatom.
„Ak takéto správanie spozorujete, je dôležité preniesť psa do tieňa alebo chladnej klimatizovanej miestnosti a položiť ho na studenú podlahu. Zvlhčovanie srsti studenou vodou musí byť postupné, najmä na brušku, labkách a vnútornej strane stehien,“ radí Karasová.
Buldočky a mopsy trpia najviac
Zdôraznila, že psa netreba ochladzovať hodením do studenej vody, mohol by v dôsledku toho utrpieť šok a skolabovať. Odporúča dávať psovi po malých dúškoch vodu a vyhľadať veterinára.
Vysoké teploty spôsobujú podľa Karasovej problémy najmä plemenám psov, ktoré majú krátku lebku a malý ňufáčik.
Tie mávajú v nose skrátené kostné štruktúry, zmenšené dutiny a zúžené dýchacie cesty. Ide najmä o francúzske buldočky či mopsy.
Karasová ozrejmila, že tieto psy mávajú i za bežných okolností sťažené dýchanie a prúdenie vzduchu, a pri vysokých teplotách a vyššej fyzickej aktivite u nich rýchlo môže dôjsť k prehriatiu a kolapsu z nedostatku kyslíka.
Ochladzovanie má byť postupné
Okrem týchto plemien sú horúčavy rizikové aj pre psy s hustým kožuchom, ako je napríklad husky či čau-čau. Problémy ale môžu mať aj staršie psy, šteniatka, alebo obézne psy, ktoré mávajú zhoršenú termoregulačnú schopnosť.
Veterinárka vystríhala aj pred skákaním psov rovno do potoka, či do jazera vo veľkých horúčavách.
„Ochladzovanie by malo byť postupné, pod kontrolou majiteľa, ideálne na vôdzke. Najprv namočiť labky, prechádzať sa po plytšej vode, ovlažiť mu postupne trup a až potom môže voľne plávať,“ poradila.
Pripomenula aj vysoké teploty ciest a chodníkov, ktoré môžu psovi popáliť labky, a odporučila venčiť najmä na tráve a v tieni.
Strihanie srsti nie je dobré riešenie
Karasová sa tiež vyjadrila, že čoraz častejšie sa stretávajú so strihaním plemien psov, ktorých srsť na to nie je prispôsobená.
„Srsť plní nielen ochrannú funkciu, ale najmä termoregulačnú a krátky zostrih môže byť pre psa nebezpečný. Najväčším rizikom krátkeho strihu je prehriatie psa alebo úpal, keďže krycia srsť slúži ako izolátor a odráža teplo a slnečné lúče,“ vysvetľuje a dlhosrsté plemená odporúča pravidelne vyčesávať, aby bola srsť priedušná.
„Hrubosrsté plemená psov sa upravujú trimovaním, čím sa zabezpečí výmena srsti,“ dodala. Karasová upozornila i na to, že u bezsrstých plemien treba dbať na UV ochranu pred spálením.