Hrubé trestanie bez toho, aby sa prevenčne pôsobilo, spôsobuje len recidívu, a to zvyšuje náklady krajiny. Povedal to poverený minister spravodlivosti SR Viliam Karas na brífingu po tom, ako vláda schválila návrh novely Trestného zákona.
Podľa Karasa návrhom smerujeme k tomu, aby sa spoločnosť dokázala vysporiadať s páchateľom trestných činov nielen izoláciou, ale aj jeho resocializáciou a nápravou.
Zmena prístupu
„Najpodstatnejšia zmena novely Trestného zákona je zmena prístupu k mladistvým či prvotrestaným osobám. Cieľ je ten, aby sa štát k týmto osobám postavil tak, aby z nich negeneroval recidivistov, teda tých, ktorí sa budú vracať k trestnej činnosti, ale aby im umožnil zásadnú zmenu postoja a pochopenie toho, čo sa stalo,“ vysvetlil Karas s tým, že sa to budú snažiť dosiahnuť tým, že pristupujú k zefektívneniu vykonávania alternatívnych trestov.
Pellegrini: Novela Trestného zákona mohla byť ambicióznejšia, budúce vlády budú musieť posúvať latku ešte ďalej
„Je tam katalóg trestných činov, kde sa súdu výslovne ukladá, aby preferoval uloženie alternatívneho trestu,“ uviedol Karas a dodal, že sa to sa netýka recidivistov a páchateľov závažnej trestnej činnosti.
Zhojenie a zacelenie rany
Ako uviedol šéf rezortu spravodlivosti, ďalšou významnou zmenou je, že sa bude prihliadať už nielen na samotný fakt potrestania páchateľa, ale aj na zhojenie a zacelenie rany, ktorú spôsobil tam, kde to možné je.
V Trestnom zákone nastali zmeny, upravia sa aj tresty za drogovú činnosť a pri jazde sa zavádza „stav ťažkej opitosti“
„Sú skutky, ktoré vieme zhojiť a napraviť, a to buď zreparovaním do pôvodného stavu alebo uhradením náhrady škody alebo inej ujmy. Ak dôjde teda k dohode páchateľa s poškodeným, zásadným spôsobom to môže ovplyvniť jeho postih a to, akým spôsobom sa k nemu bude štát správať. To samozrejme neznamená, že človek vyjde beztrestne,“ vysvetlil Karas.
Environmentálne trestné činy
Do novely je zaradené aj celá kapitola o environmentálnych trestných činoch, čím sa podľa ministra spravodlivosti zvýrazňuje spoločenská potreba prihliadať na životné prostredie.
„Toto sú veci, ktoré zásadne posúvajú dopredu tie priority, na ktoré kladieme dôraz – a to život, zdravie, ľudská dôstojnosť a najmä zdravé sociálne vzťahy a pomery,“ uzavrel Karas.