BRATISLAVA 17. januára (WEBNOVINY) – Ministerstvá a verejné inštitúcie budú musieť poskytovať informácie o porušovaní pravidiel pri čerpaní eurofondov, ak parlament schváli novelu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorú predkladá poslanec NR SR Ivan Štefanec (SDKÚ-DS). „Za predošlej vlády mala verejnosť problém dostať sa k informáciám o porušovaní pravidiel čerpania eurofondov. Toto chceme zmeniť, keďže verejnosť má na informácie o narábaní s verejnými prostriedkami, za ktoré musíme považovať aj eurofondy, právo,“ zdôvodnil Štefanec svoj návrh.
Podstatou novely zákona je sprístupnenie správ o nezrovnalostiach pri čerpaní eurofondov, ktoré boli zistené kontrolou orgánov zodpovedných za ich implementáciu. Navrhovaná novela zároveň stanovuje podmienky, za akých sa budú tieto správy poskytovať verejnosti. Podľa doterajších pravidiel totiž informácie zo správ o zistených nezrovnalostiach nebolo možné sprístupňovať tretím osobám, pokiaľ k sprístupneniu neexistoval súhlas členského štátu. „Toto umožňovalo zakrývať problémy spôsobené zlým fungovaním kontrolných mechanizmov, ktorých výsledkom bolo neskoré odhaľovanie neoprávneného čerpania,“ dodal Štefanec. Údaje nebolo možné sprístupniť ani na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zákon má byť účinný od 1. mája tohto roka. Správy o zistených porušeniach finančnej disciplíny sa budú sprístupňovať postupom v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Problémy s nezrovnalosťami v čerpaní prostriedkov z fondov Európskej únie sa podľa koaličného poslanca objavujú viac menej pravidelne. Jedným z najznámejších prípadov neoprávneného nakladania s európskymi prostriedkami v minulosti bola kauza ôsmich pilotných sociálnych podnikov z čias ministerky Viery Tomanovej (Smer-SD). Audit Európskej komisie preukázal, že v tomto prípade došlo k nedodržaniu pravidiel o štátnej pomoci a porušovaniu princípov hospodárskej súťaže. No aj v čase, keď už ministerstvo práce vedelo o porušení pravidiel, odmietalo vtedy ešte pod vedením Tomanovej o ňom informovať širokú verejnosť. Vo fungovaní týchto podnikov došlo navyše aj k procesným pochybeniam, na základe čoho Brusel rozhodol, že sumu 25 mil. eur vyčlenených vládou z Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia neprefinancuje.
Po prijatí novely by mali verejné inštitúcie zverejňovať kompletné informácie. Okrem popisu zisteného problému pri čerpaní eurofondov budú musieť pomenovať porušené predpisy a uviesť subjektu, ktorého sa zlé čerpanie týka. „Úrady budú zverejňovať aj výšku neoprávnene čerpanej sumy a aj to, ako vzniknutý problém budú riešiť,“ dodal Štefanec. O tom, že nejde o malé sumy, svedčia podľa neho aj nedávno zverejnené údaje ministerstva financií o čerpaní štrukturálnych fondov programového obdobia 2004 až 2006 k 30. septembru minulého roka. Nezrovnalosti v jednotlivých operačných programoch dosiahli za uvedené obdobie kumulatívnu výšku okolo 49,9 mil. eur.
Správy o problémoch s čerpaním sa nebudú zverejňovať automaticky. Preto bude možné sprístupniť len takú správu, ktorú prijímateľ už vyrovnal alebo pre vyrovnanie ktorej už bola uzatvorená dohoda o splátkach medzi riadiacim orgánom a prijímateľom. Sprístupniť bude možné tiež správu, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný správny orgán alebo súd. V týchto prípadoch je podľa poslanca predpoklad, že nezrovnalosť je potvrdená a jej sprístupnením nebude ohrozený princíp prezumpcie neviny osôb, ktoré ju spôsobili. Dôvodom tohto obmedzenia je, že správa v skoršej fáze preverovania obsahuje aj informácie, ktoré sú ešte nepreukázané. „Následne sa nemusí podozrenie potvrdiť, ale kontrolovaná firma či obec by už mali poškodené meno,“ vysvetlil svoj iniciatívny návrh Štefanec.