Uctime si pamiatku Jána a Martiny a odmietnime hrubosť a násilie, odkazuje iniciatívna Za slušné Slovensko. Iniciatíva pripomína štvrté výročie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Informujú o tom zástupcovia iniciatívy v tlačovej správe.
„Vnímame vážnosť pandemickej situácie a zhromaždenia preto organizovať nebudeme. Pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si 21. 2. 2022 uctíme individuálne na miestach, kde sme sa v rokoch 2018 až 2020 stretávali. Našou tichou prítomnosťou, zapálením sviečok či položením kvetov chceme vyjadriť aj jasný postoj proti verbálnej hrubosti, agresivite a násiliu. Rovnaký postoj môže v najbližší pondelok vyjadriť každý z nás v ktoromkoľvek meste či obci na Slovensku,“ uvádza iniciatíva.
Pandémia posilnila radikalizáciu
Za slušné Slovensko pripomína, že vražda novinára a jeho snúbenice otvorila mnohé otázniky o stave Slovenska. Od vraždy sa uskutočnilo viac ako 300 zhromaždení, ktoré sa niesli v pokojnom duchu a prebiehali bezpečne.
„Nálada v krajine sa vtedy na chvíľu zmenila. Hoci bolo stále cítiť sklamanie, nedôveru a hnev, bolo cítiť aj nádej, že krajina môže byť spravovaná lepšie. Táto nálada ovplyvnila aj voľby. Výsledok parlamentných volieb pre mnohých znamenal nádej na inú politickú kultúru. V situácii celosvetovej pandémie sa však čoskoro nádej menila na sklamanie a nedôveru,“ píše sa v tlačovej správe.
Podľa iniciatívy sa v dôsledku pandémie posilnia radikalizácia, proti ktorej je možné bojovať jedine snahou o porozumenie, zjednotenie a prijatie.
Vyzýva preto k tomu, aby politici na všetkých úrovniach komunikovali zmierlivo a na svet sa pozerali tolerantne.
Potrebujeme kompetentných politikov
„Táto krajina potrebuje politikov, ktorí vedia kompetentne a jasne komunikovať. Ktorí vedia pokojne obhajovať racionálne riešenia problémov. Politikov, ktorí za tieto riešenia odvážne postavia a nenechajú sa prekričať populistami a štváčmi. Politikov, ktorí nám dokazujú svoj autentický záujem zlepšovať Slovensko,“ dodávajú zástupcovia iniciatívy.
Nezabúdajú na lekárov a lekárky, zdravotné sestry a zamestnancov nemocníc, vedcov a vedkyne, učiteľov a učiteľky, ktorí počas pandémie hľadali rôzne spôsoby, ako pomôcť.
Za dôležité považujú vnímanie príbehov tých, ktorých pandémia zasiahla, seniorov a senioriek, ktorí sa pre pandémiu dlhý čas nevídali s najbližšími a tiež študentov a študentiek, pre ktorých je dôležité vytváranie bezpečného prostredia.
Poukazuje tiež na ľudí z vylúčených komunít či ľudí bez domova a mnohých iných, ktorých pandémia zasiahla po osobnej, rodinnej stránke či z pohľadu podnikania.