Aký je to pocit mať v lebke chirurgicky vložený fotoaparát? Bolí to. Svoje o tom vie Wafaa Bilal, ktorý takto pred mesiacom podstúpil nezvyčajný chirurgický zákrok, v ktorom si do zadnej časti hlavy nechal nainštalovať malý fotoaparát s pripojením na internet.
„Bolesť sa po mesiaci značne znížila, ale proces hojenia ešte stále pokračuje. Cítim fotoaparát vo svojej koži,“ prezradil Wafaa. Koniec koncov, má cudzie teleso vložené priamo v hlave – už len táto myšlienka vyvoláva bolesť.
Pýtate sa prečo? Pre umenie. Bilal je jeden z 23 umelcov, ktorých diela budú súčasťou veľkého otvorenia Arabského múzea moderného umenia Mathaf v Katare. A tak sa profesor fotografie na Newyorskej univerzite rozhodol, že pre svoj projekt „Tretie Ja“ bude nasledujúci rok – 24 hodín denne, 7 dní v týždni – v hlave nosiť zabudovaný fotoaparát. Ten dokonca pomenoval 3rdi (skratka z anglického 3-tieJa) a pripojil na internet. „3rdi robí z technického zariadenia súčasť môjho tela a snímaný obsah prenáša na internet,“ vysvetlil umelec.
Nikdy sa neobzrieť
Wafaa Bilal sa tak stal prvým na internet pripojeným kyborgom. Cieľom profesora však podľa jeho slov nebolo šokovať okolie, chcel len zdokumentovať dianie okolo neho – a hlavne za ním. „Počas prvej vojny v Perzskom zálive som bol poslaný do exilu. Opustil som Irak a nechal všetko za sebou. Ľutoval som, že nemám žiadne záznamy z miesta, ktoré som opustil.“ Nápad sa mu v hlave premieľal už dlho – vlastne od obdobia, kedy sa usadil v Amerike – ale umelec čakal na vhodnú príležitosť – hlavne tú technologickú. Mať totiž k hlave nepretržite pripojený mobilný počítač s internetom sa podľa jeho slov stalo možným až teraz.
Fotoaparát je káblom pripojený k malému prenosnému počítaču, ktorý Bilal nosí všade so sebou. Počítač je pripojený na bezdrôtový internet a v prípade, že taký nie je v dosahu, má v zálohe 3G modem. „Môžete sledovať, čo sa deje za mnou v ktoromkoľvek momente – naživo na mojej stránke,“ dodal Bilal. Fotoaparát zaznamenáva každú sekundu dňa. Software vyberie jeden obraz každú minútu a vloží ho na internet. Okrem toho sú fotografie z Bilalovej hlavy zobrazené na LCD obrazovke priamo v múzeu na výstave s názvom „Porozprávané/ Nerozpovedané/ Prerozprávané“.
Ľudia sa môžu spoznať a označiť na záberoch v pozadí. „Je to zároveň spoločenský experiment. Budeme vidieť, ako sa ľudia správajú pred fotoaparátom aj za ním. Mojou úlohou umelca je byť zrkadlom našich sociálnych podmienok,“ myslí si rodený Iračan. Teší sa na porovnávanie správania ľudí v blízkosti fotoaparátu a ich prirodzeného správania, keď nevedia, že ich niekto fotí. „Fotoaparát nás núti stratiť našu subjektivitu a správame sa odlišne.“
A ako fotoaparát zabudovaný v hlave zmenil umelcov život? Bilal tvrdí, že hlavne fyzicky – nespáva na chrbte a neopiera si hlavu. Zaujímavá situácia nastala, keď sa chystal letieť do Kataru. Bezpečnostná služba na letisku bola zhovievavá – keď sa uistili, že vo vrecku neprenáša výbušniny, nechali ho ísť vlastnou cestou. A Bilal sa už viac neobzrel – načo aj – veď jeho fotoaparát všetko zdokumentoval.
http://www.3rdi.me/
