BRATISLAVA 3. novembra (WEBNOVINY) – Dohoda o zdaňovaní finančných transakcií, ktoré by malo zaťažiť transakcie so špekulatívnymi finančnými nástrojmi, v rámci Európy je zatiaľ vzdialená. Najväčším odporcom jej zavedenia je podľa ministra financií Ivana Mikloša Veľká Británia, v ktorej sídlia viaceré významné finančné inštitúcie. Problémom je aj to, že štáty alebo zoskupenia štátov, v ktorých by sa takáto daň zaviedla, by mohli stratiť časť konkurencieschopnosti voči krajinám, kde podobné opatrenie zavedené nebude.
Slovensko upozorní na riziká
Práve daň z finančných transakcií by mala byť pritom jednou z tém budúcotýždňového rokovania ministrov financií eurozóny a Európskej únie. Mikloš tvrdí, že Slovensko bude pri rokovaniach upozorňovať na riziká zníženia konkurencieschopnosti, ale ak sa ostatné štáty na zavedení dane z finančných transakcií dohodnú, nebudeme im stáť v ceste. „Určite sa nebudeme hádzať na koľajnice a určite keď sa všetci dohodnú, že daň z finančných transakcií bude, tak my nebudeme tí, ktorí to budú vetovať,“ povedal vo štvrtok na pôde parlamentného výboru pre európske záležitosti.
Daň môže byť aj prínosom
Minister totiž zároveň pripúšťa, že zavedenie takejto dane môže byť na druhej strane aj prínosom. „Isté rácio je v tom, že dnes vo svete je objem finančných transakcií obrovský a mnohonásobne prevyšuje objem celosvetového hrubého domáceho produktu a mnohé z týchto neprispievajú reálnemu fungovaniu ekonomík, ale sú čisto špekulatívneho charakteru,“ tvrdí.
Dohodu nemožno skoro očakávať
Definitívnu dohodu na tomto bode však podľa neho tak skoro očakávať nemožno. „Nepredpokladám rýchlu dohodu aj kvôli stanovisku Veľkej Británie a zároveň platí, že toto je vec, ktorú nestačí dohodnúť v rámci eurozóny a ktorá by mala byť dohodnutá v rámci európskej dvadsaťsedmičky,“ konštatoval Mikloš. Neexistuje zatiaľ ani dohoda s významnými hráčmi mimo Európskej únie. Spojené štáty a aj niektoré ďalšie krajiny sú podľa Mikloša zatiaľ proti.
Daň nezaťaží občanov
Návrh, s ktorým sa momentálne pracuje v Bruseli, podľa Mikloša predpokladá zdaňovanie transakcií s finančnými nástrojmi okrem derivátov vo výške 0,1 % a zdaňovanie transakcií s derivátmi v objeme 0,01 %. Tieto podiely by boli stanovené ako minimálne, jednotlivé krajiny by si mohli zvoliť aj vyššie. Daňou by nemali byť zaťažené bežné transakcie občanov, podnikateľov, centrálnych bánk a teda ani Európskej centrálnej banky. Výnos dane by mal pritom byť príjmom národných štátov a mal by slúžiť najmä na krytie prípadných nákladov na záchranu a reštrukturalizáciu bánk a na riešenie bankových kríz.