BRATISLAVA 15. júla (WEBNOVINY) – Kvalita demokracie v druhom štvrťroku roku 2010 stagnovala. Skonštatovali to analytici Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý v projekte IVO Barometer ohodnotili vývoj známkou 3,4, ktorá je rovnaká ako v predchádzajúcom štvrťroku. Mierne zlepšenie zaznamenali iba pri nezávislých médiách a médiách verejnej služby pre precedentné rozhodnutia súdov v sporoch na ochranu osobnosti, z ktorých na rozdiel od predchádzajúcich období vyšli víťazne médiá. Súdy skonštatovali, že hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u bežných občanov.
Cieľom projektu IVO Barometer je pravidelne štvrťročne hodnotiť stav kvality demokracie na Slovensku v piatich kľúčových oblastiach – demokratické inštitúcie a právny štát, legislatíva, ochrana a dodržiavanie ľudských a menšinových práv, nezávislé médiá a médiá verejnej služby, zahraničná politika z euro-integračného a transatlantického aspektu. Hodnota ratingu, resp. známky sa pohybuje od 1 do 5, pričom známka 1 znamená optimálny stav kvality demokracie podľa štandardov a porovnávacích kritérií uplatňovaných na pôde Európskej únie a Rady Európy v oblasti stability inštitúcií, politickej demokracie, ľudských práv a slobôd.
Ako poukázal Grigorij Mesežnikov z IVO, druhý štvrťrok tohto roka sa niesol v znamení nadchádzajúcich volieb do Národnej rady SR, ktoré sa uskutočnili 12. júna. Ovplyvnilo to nielen aktivity politických strán vo volebnej kampani, ale aj pôsobenie niektorých štátnych inštitúcií. Najvýraznejšie prepojenie medzi predvolebnými aktivitami politických strán a činnosťou štátnych inštitúcií bolo zreteľné pri Smere-SD, ktorý využíval svoju pozíciu v mocenských štruktúrach. Odborníci IVO v Barometri za druhý štvrťrok oznámkovali stav kvality demokracie v oblasti demokratických inštitúcií a právneho štátu známkou 3,5, ktorá jen zhodná s hodnotením v prvom štvrťroku.
Žiadne pozitívne zmeny nenastali podľa nich ani v súdnictve. Sudcovia a sudkyne kritizujúci stav justičného systému a jednotlivých aspektov činnosti predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina boli naďalej vystavovaní nátlaku a disciplinárnym postihom. Naopak, sudcovia, ktorí sa správali k Harabinovi lojálne, boli podľa analytikov IVO uprednostňovaní v kariérnom postupe aj napriek oprávneným pochybnostiam o ich občianskej bezúhonnosti.
Príliš priaznivo nevyznieva ani celkové vyhodnotenie situácie v oblasti legislatívy v skončenom funkčnom období parlamentu. „Vládna koalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS uplatňovala postupy, ktoré nevytvárali optimálne podmienky pre zvyšovanie kvality tvorby právnych predpisov,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede Mesežnikov. Ako pripomenul, návrhy opozičných poslancov sa automaticky odmietali bez ohľadu na ich vecný obsah a nadštandardne často sa využíval inštitút skráteného legislatívneho konania. Pre predchádzajúcu vládu bola tiež typická metóda tzv. „prílepkovej“ novelizácie zákonov, čím sa znižovala miera transparentnosti a zrozumiteľnosti právneho poriadku SR. Legislatíva skončila s ratingom 3,25, ktorý je rovnaký ako v prvom štvrťroku.
Rovnakú známku si vyslúžila aj oblasť ochrany ľudských a menšinových práv, ktorú podľa analytikov IVO výrazne ovplyvnila volebná kampaň a samotné parlamentné voľby. „Tak ako doteraz za ostatné roky niektoré otázky súvisiace s ľudskými a menšinovými právami boli politikmi bez zábran zneužívané vo volebnej kampani,“ zdôraznil Mesežnikov. Za pozitívnu legislatívnu iniciatívu vymykajúcu sa doterajšej charakteristike vývoja v tejto oblasti označili novelizáciu zákona o rodine.
Pri hodnotení zahraničnej politiky v druhom štvrťroku tohto roka upozornili analytici najmä na kontroverznú aprílovú návštevu ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na Slovensku a na „maďarskú dimenziu,“ ktorá vystúpila do popredia. Ako podotkol Martin Bútora z IVO, nebolo to iba pre postup novozvolenej maďarskej vlády, ktorá prijala zákon o dvojakom občianstve, ale aj nacionalistickými náladami na Slovensku a vyjadreniami politikov, nielen SNS, ale aj Smeru-SD a rýchlym protiopatrením Slovenska v podobe zákona o štátnom občianstve. Bútora upozornil, že Slovensko doposiaľ nevytvorilo zoznam svojich politických preferencií v Európskej únii, ktorý by vzišiel z medzirezortnej spolupráce a predstavoval by východiskový dokument pre prezentáciu postojov krajiny v únii.
SITA
