BRATISLAVA 15. augusta (WEBNOVINY) – Ak môže štát v súlade s ústavou trestať schvaľovanie krádeže, prečo by malo byť neústavné trestať schvaľovanie zločinov proti ľudskosti spáchaných komunistickým alebo fašistickým režimom?
„Je popieranie alebo ospravedlňovanie zločinov spáchaných v nacistických koncentračných táboroch alebo komunistických gulagoch menším ohrozením mravnosti ako detská pornografia?“ pýta sa poslanec Národnej rady SR a podpredseda OKS Ondrej Dostál, ktorý agentúre SITA povedal, že obmedziť slobodu prejavu ľuďom, ktorí sa snažia slobodnú spoločnosť zničiť, nie je ohrozením, ale obhajobou slobody. Dostál je preto presvedčený, že trestanie jáchymovskej a osvienčimskej lži, ktoré poslanci schválili, nie je v rozpore s Ústavou SR.
Komunisti zákon kritizujú
Novelu Trestného poriadku, ktorá umožňuje trestať popieranie zločinov komunizmu, ostro kritizovali predovšetkým komunisti. Podľa predsedu KSS Jozefa Hrdličku je nezmyselná. „Nikdy sme nepovedali, že sa nestali chyby, my sami na mnohé poukazujeme. Ale nikto nemôže poprieť, že ten režim pred 89-tym nepriniesol aj mnohé dobré,“ hovorí Hrdlička s tým, že KSČ sa sama v minulosti ospravedlnila. Komunisti sú podľa slov ich predsedu pripravení bojovať za historickú pravdu všetkými prostriedkami, ktoré sú k dispozícii. Hrdlička je presvedčený, že je potrebné pýtať sa, či tu niekedy vôbec komunizmus bol. „Nech niekto definuje, čo je to zločin komunizmu,“ uzavrel.
Novelu Trestného poriadku schválili poslanci 13. júla. Trestnú sadzbu v týchto prípadoch parlament stanovil na šesť mesiacov až tri roky. Zákon od septembra umožňuje okrem popierania zločinov fašizmu trestať aj spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie zločinov režimov založených na komunistickej ideológii.
O možnom konflikte so základným zákonom štátu prednedávnom hovoril právnik Tomáš Nielsen. Podľa jeho slov zásadnou otázkou pri aplikácii Trestného zákona ostáva posúdenie, či v určitých prípadoch nebude v rozpore so základným politickým právom na slobodu prejavu, ako je definované v článku 26 Ústavy SR. „Osobne sa domnievam, že spravodlivé využitie daného ustanovenia Trestného zákona bude pre podobné prípady veľmi zložité,“ konštatuje právnik o situácii, ak by sa napríklad na internete objavili stránky, ktoré by zločiny bývalého režimu popierali. Poslanec si to však nemyslí. Ústava podľa Dostála umožňuje obmedziť slobodu prejavu v prípade, že je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných a na ochranu mravnosti.
Poslanec nesúhlasí ani s iným advokátovým postojom, podľa ktorého ustanovenie umožňujúce trestať jáchymovskú lož môže byť zneužité v politickom boji. Dostál takéto obavy nemá. „Politického boja v demokratickej spoločnosti by sa totiž nemali zúčastňovať komunisti ani fašisti,“ hovorí s tým, že v spoločnosti by v politike mali pôsobiť len demokratické sily.
Hranie sa na slovíčka
Nielsen upozornil aj na to, že zákon síce spomína fašizmus, nehovorí však už nič o nacizme. Navyše ustanovenie explicitne nezakazuje popierať zločiny tyranských režimov, ktoré boli alebo sú založené na ideológii inej než komunistickej či fašistickej. Tieto námietky sú však podľa Dostála len hraním sa so slovíčkami. „Ak sa v novozavedenom ustanovení spomínajú konkrétne zločiny režimov založených na komunistickej a fašistickej ideológii, je to tak preto, lebo práve s takýmito režimami má Slovensko aj Európa tragickú skúsenosť v nie veľmi vzdialenej minulosti,“ tvrdí Dostál, podľa ktorého práve výnimočný rozsah zverstiev a zločinov proti ľudskosti spáchaných týmito režimami legitimizujú ich konkrétne pomenovanie v Trestnom zákone.