Predchádzanie syndrómu vyhorenia u zamestnancov je zodpovednosťou nielen jednotlivcov, ale aj zamestnávateľov. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol psychológ, lektor a zakladateľ Inštitútu stresu Karol Kováč.
Work-life balance
Podľa jeho slov existuje niekoľko spôsobov, ako môžu firmy aktívne prispieť k predchádzaniu vyhorenia u svojich zamestnancov. Je dôležité podporovať rovnováhu medzi pracovným a osobným životom a rešpektovať stanovené hranice zamestnancov. Zamestnávateľ rešpektuje, odkedy dokedy zamestnanec pracuje.
Karol Kováč pre burn-out takmer zomrel. Teraz pomáha iným, aby syndrómu vyhorenia predišli alebo ho prekonali (video)
„Stretávam sa s tým, že okej, odišiel si z roboty, ale v dnešnej technologickej dobe to nemusí nič znamenať. Zavoláme si mimo práce, napíšeme si 10 e-mailov, mohol by si ešte s tým ísť von, alebo zavolaj tomu. Týmto sa stenčuje priestor medzi osobným a pracovným životom,“ zdôraznil Kováč s tým, že zamestnávateľ by mal rešpektovať hranice, ktoré si so zamestnancom nastavia.
Aj benefity sú liekom proti burn-outu
Ďalším bodom predchádzania burn-outu zo strany zamestnávateľa je podpora otvorenej komunikácie a spätnej väzby, čo vytvára bezpečné podmienky na pracovisku.
„Ak zamestnanec cíti, že jeho potreby alebo problémy sú vypočuté a reflektované, je to protektívny faktor pre neho a zároveň pre spoločnosť, v ktorej pracuje, alebo v tíme, čím sa vytvárajú bezpečné podmienky,” pokračuje psychológ.
Zamestnávateľ by mal tiež podporovať nepretržitý rozvoj zamestnancov, aby sa predišlo stagnácii. Niekedy podľa odborníka dochádza k vyhoreniu aj kvôli tomu, že človek začína stagnovať, už je na danej pozícií dlhšie, pozná podmienky, a všetky dni sú preňho rovnaké. „Vtedy je dobré, keď mu zamestnávateľ práve cez jeho rozvoj pomáha uchopiť ďalší zmysel toho, čo robí,” radí Kováč.
Ako ďalšiu možnosť odporúča tiež vytvárať zdravé pracovné prostredie pomocou benefitov, ako sú napríklad psychologická starostlivosť alebo vzdelávacie programy zamerané na psychoedukáciu, napríklad aj porozumenie stresu. Podobné benefity sa podľa psychológa začína čoraz častejšie zavádzať, čomu sa on osobne teší.
Tri mýty o vyhorení
Karol Kováč, ktorý pracuje s ľuďmi trpiacimi syndrómom vyhorenia, počas svojej 10-ročnej kariéry a približne 7-tisíc hodín stretnutí, zaznamenal tri neustále sa meniace mýty o burn-oute, ktoré sa opakujú neustále.
„Najčastejší mýtus vyhorenie je únavový stav. Niekto príde a začne sa sťažovať, že je nonstop vyčerpaný. Taká dobrá ale nevyžiadaná rada je oddýchni si, choď na dovolenku. Faktom je, že na dovolenke sa ten stav môže zlepšiť, akonáhle sa však vráti do práce, tak je tam, kde bol. To znamená, že syndróm vyhorenia je oveľa, oveľa hlbší stav ako únavový syndróm,” zdôrazňuje zakladateľ Inštitútu stresu.
Druhý mýtus, s ktorým sa Karol Kováč stretáva je to, že vyhorenie sa týka len workoholikov, čo tiež nie je pravda. Vyhorenie sa podľa jeho slov môže vyskytnúť skutočne u kohokoľvek, komu prestane telo stíhať požiadavky na neho kladené. Pripustil, že perfekcionisti majú napríklad veľmi blízko k vyhoreniu. V Inštitúte stresu pracujú s vyhorenými manažérmi, podnikateľmi, učiteľmi, ale nie málo krát aj s mamičkami na materskej dovolenke.
Tretí mýtus o syndróme vyhorenia je to, že si ho človek privodil sám a je to akási slabosť. „Je slabý, tak vyhorel. Nie, to tiež nie je pravda. Ja sa stretávam s veľmi šikovnými, pracovitými ľuďmi, ktorých práve postoj k práci, zodpovednosť a nasadenie priviedli tam, kde sú,” vysvetlil na záver Karol Kováč.