BRATISLAVA 11. mája (WEBNOVINY) – Vládny kabinet po tom, čo návrh východísk rozpočtu na nasledujúce roky minulý týždeň neprerokoval, napokon prvotný náčrt rozpočtu schválil túto stredu. Podľa návrhu by sa v budúcom roku mali znižovať výdavky na chod štátu a mali by zostať zmrazené platy v štátnej správe okrem platov pedagógov. V hre sú však aj ďalšie opatrenia, ako zvyšovanie spotrebných daní či dane z nehnuteľností. Vo východiskách zahrnuté opatrenia totiž podľa rezortu financií nebudú stačiť na dosiahnutie cieleného schodku verejných financií na úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky a nevyhnutné bude preto prijať ďalšie opatrenia či už na príjmovej alebo výdavkovej strane.
Najväčšia čiastka sa má pritom podľa ministerstvom financií predložených východísk ušetriť na zmrazení platov v štátnej správe, keď by si na budúci rok mali polepšiť iba pedagogickí pracovníci o 3 %. Toto opatrenie ušetrí v rozpočte na budúci rok podľa prepočtov rezortu financií 172 mil. eur. Na tomto kroku už je podľa ministra financií Ivana Mikloša dohoda a už je zahrnutý aj priamo vo východiskách. Rovnako ako zníženie prevádzkových výdavkov štátu o 5 %, čo by malo priniesť 105,3 mil. eur a zníženie základných výdavkov na chod štátu, ktoré by malo bilanciu vylepšiť o 157,8 mil. eur.
Na zozname úspor je takmer tridsať ďalších opatrení
Okrem toho však rezort financií prišiel so zoznamom takmer tridsiatky ďalších opatrení, ktoré ponúka ako potenciálne zdroje na krytie ďalších potrebných úspor. Na dosiahnutie cieleného schodku 3,8 % hrubého domáceho produktu bude totiž potrebné okrem zmrazenia platov a zníženia výdavkov štátu ušetriť ďalších vyše 200 mil. eur. A to ešte bude musieť vláda nájsť ďalšie zdroje na financovanie svojich priorít, s ktorými sa zatiaľ vo východiskách nepočíta.
Celý zoznam týchto potenciálnych opatrení načrtnutý rezortom financií by znamenal v budúcom roku pozitívny vplyv na bilanciu rozpočtu vo výške takmer 530 mil. eur. Niektoré z opatrení sa však už stretli z nevôľou koaličných partnerov. Predovšetkým zvyšovanie daní, ktoré odmieta koaličná SaS a šetrenie namiesto zvyšovania daní by privítali aj poslanci za Most-Híd. Na spotrebnej dani z vína a z piva navrhoval minister financií vybrať viac o takmer 30 mil. eur, samosprávam zase navrhuje zvýšiť sadzby dane z nehnuteľností o 50 %, čo by znamenalo zvýšenie príjmov verejnej správy o takmer 150 mil. eur.
Otázne sú však aj ďalšie opatrenia. Rezort financií totiž napríklad medzi opatrenia pozitívne ovplyvňujúce bilanciu rozpočtu zaradil aj plánované zavedenie bankovej dane s očakávaným príjmom 40 mil. eur. Táto daň by však zrejme nemala byť príjmom rozpočtu ale mala by smerovať do fondu na ochranu bankového sektora. Podobne rezort financií naprojektoval aj zvýšenie príjmov z dividend viacerých energetických firiem, čo rezort hospodárstva v rámci pripomienkového konania označil za nereálne.
Vo východiskách ministerstvo načrtlo aj výdavkové limity pre jednotlivé rozpočtové kapitoly. Pri viacerých sa počíta s poklesom, čo sa im nepozdáva. Dôkazom sú aj desiatky pripomienok, ktoré rezorty vzniesli v rámci pripomienkového konania. Na rokovania o konkrétnej podobe rozpočtu však majú ešte v kabinete čas niekoľko mesiacov, keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách má vláda predložiť návrh štátneho rozpočtu do parlamentu najneskôr do polovice októbra.
Deficit slovenských verejných financií by mal podľa plánu súčasnej vlády klesnúť pod maastrichtské kritérium troch percent hrubého domáceho produktu v roku 2013. Najväčšia časť konsolidácie verejných financií by sa tak mala uskutočniť v tomto roku, počas ktorého by deficit mal klesnúť z minuloročných takmer 8 % HDP na 4,9 %. V budúcom roku by sa mal podľa očakávaní vlády znížiť na 3,8 % a v roku 2013 na 2,9 % HDP.
Sú to len východiská, bude sa rokovať, tvrdia ministri
Podoba budúcoročného štátneho rozpočtu je aj po stredajšom schválení návrhu rozpočtových východísk vládou stále vo hviezdach. Jednotliví ministri ho totiž považujú iba za akýsi náčrt základných rámcov a zhodujú sa na tom, že kým nie je dohodnuté o rozpočte všetko, nie je dohodnuté nič. „Ja to beriem, že sú to východiská. Pokiaľ by sme všetko to, čo je v tom materiáli napísané, do bodky chceli naplniť, tak by sme nešli zásadou, že škrtiť, ale zaškrtiť, čo je pre mňa a stranu Most-Híd neprijateľné,“ povedal po rokovaní kabinetu minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd).
Isté tak je zrejme iba to, že deficit verejných financií na budúci rok bude rozpočtovaný na cielenej úrovni 3,8 % hrubého domáceho produktu. Ako sa však k nemu dospeje, bude predmetom rokovaní až do jesene, kedy by mal návrh rozpočtu na budúci rok schváliť vládny kabinet. Potvrdzujú to aj slová štátneho tajomníka ministerstva financií Vladimíra Tvarošku. „Teraz sme schválili iba východiská, základné nastavenie rozpočtovej politiky, ktoré hovoria v zásade o tom, že deficit verejných financií na budúci rok by mal klesnúť z tohtoročných 4,9 % na budúcoročných 3,8 % hrubého domáceho produktu,“ povedal po rokovaní vlády.
Ministerstvo financií i vládu tak čakajú o rozpočte náročné rokovania
Naznačujú to aj vyjadrenia šéfov niektorých rozpočtových kapitol, ktorí by sa s rozpočtom rovnakým, ako načrtol rezort financií vo východiskách, len ťažko vedeli zmieriť. Najtvrdšie slová mal zrejme šéf rezortu obrany Ľubomír Galko (SaS). Jeho ministerstvo bolo totiž podľa neho v minulosti doslova „kanibalizované“. Preto chce, aby nákupy vojenského materiálu boli vyňaté z plánovaného 5-percentného šetrenia v štátnej správe a aby pri zostavovaní rozpočtu boli zohľadňované aj škrty z predchádzajúcich rokov, aby sa vytvorili porovnateľné podmienky pre jednotlivé rezorty.
Stopercentne sa však návrh východísk nepozdával ani ďalším ministrom. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) napríklad bude chcieť podľa svojich slov určite viac na integrovaný záchranný systém tak, aby sa zabezpečila dostatočná ochrana života, zdravia a majetku ľudí. „Jeho prebudovanie musí byť prioritou celej vládnej koalície,“ tvrdí. Úplne spokojný by nebol ani minister práce Jozef Mihál. Ako však hovorí, chápe potrebu šetriť, aj keby sa mu navýšenie zdrojov napríklad na aktívnu politiku trhu práce páčilo. „Mojou prioritou je šetrenie, šetrenie a ešte raz šetrenie a chápem, že prioritou vlády to šetrenie naozaj je a preto nebudem vznášať voči ministrovi financií nejaké neúmerné nové požiadavky,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády.
Strana SaS trvá na stanovisku, že žiadne ďalšie zvyšovanie daní nepripúšťa
Cesty k dosiahnutiu budúcoročného konsolidačného cieľa, teda 3,8-percentného deficitu verejných financií, tak zostávajú stále otvorené. Rokovať sa bude o rozsahu šetrenia na ministerstvách, ale aj o prípadnom zvyšovaní daní. Strana SaS trvá na svojom stanovisku, že žiadne ďalšie zvyšovanie daní nepripúšťa. Potvrdil to aj šéf rezortu obrany Galko, ktorý však razantné škrty na svojom ministerstve nateraz odmieta. „Nebolo by vhodné, aby ministri za stranu SaS boli tí jediní, ktorí sú zodpovední. Ja vidím priestor na šetrenie u všetkých rezortov,“ povedal. Ak ministri pristúpia k šetreniu rovnako zodpovedne, bude podľa neho ešte aj čo rozdeľovať, a nebude potrebné žiadne dane zvyšovať. „Myslím si, že už bolo dosť zvyšovania daní, teraz je potrebné, aby sme my do toho razantne vstúpili ako manažéri, aby sme ukázali, že my dokážeme šetriť peniaze a nie že všetko budú znášať občania a daňoví poplatníci,“ dodal Galko.
Avšak to, že ani dane nie sú zatiaľ uzavretou témou, potvrdzuje napríklad aj vyjadrenie ministra vnútra Daniela Lipšica. „Samozrejme, že je priestor, možno že v niektorých typoch daní, ako sú majetkové dane, dane z nehnuteľností, tam vidím priestor aj ja. Ale je to vecou dohody v rámci koaličných klubov, aby sme do parlamentu dávali návrhy, ktoré majú aj reálnu šancu v parlamente prejsť,“ povedal. Konkrétnu podobu budúcoročnej konsolidácie tak ukážu až najbližšie mesiace. Vláda musí totiž návrh rozpočtu do Národnej rady SR predložiť do 15. októbra.