BRATISLAVA 6. januára (WEBNOVINY) – Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej.
Ako informovala agentúru SITA Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, v 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách nič nehovorí.
Oslavujú mudrcov, čo prišli z východu
Kult „troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z východu.
Pravoslávni majú Vianoce
Väčšina pravoslávnych veriacich, ktorí sa pridržiavajú Juliánskeho kalendára, oslávi Vianoce na Sviatok Troch kráľov – 6. januára, ten je pre nich Štedrým dňom. Na Slovensku sa hlási k pravoslávnej cirkvi podľa posledného sčítania obyvateľstva približne 50-tisíc veriacich. Podľa predstaviteľov cirkvi je ich však viac. Väčšina z nich žije na východe republiky. Administratívne sa pravoslávna cirkev delí na dve eparchie – prešovskú a michalovskú. S migráciou obyvateľstva vznikli i mnohé cirkevné obce na strednom a západnom Slovensku.
Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú sv. omšu. Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti. Pravoslávni veriaci na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba. Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, nasleduje sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana.
