Slovensko by si malo ctiť a chrániť každú ženu a každého muža, ktorí niesli zodpovednosť v pozícii predsedu vlády. Veď atentát pripravoval “vyšinutý” mladík aj na Eduarda Hegera. Doživotná renta a ochrana takýchto ľudí nie je v Európe výnimkou. Ale nemala by sa týkať len “dlhoročných”. Každý, kto niesol túto zodpovednosť, čo i len krátku dobu, je súčasť našej histórie, našej identity.
Aj tých, čo boli vo funkcii len krátko? Aj oni mali tú zodpovednosť, sú súčasť našej histórie a identity. Aj oni by mali byť chránení a dostávať rentu. Veď patria do spoločenstva európskych predstaviteľov a môžu byť terčom útoku bláznov a mali by mať doživotné materiálne podmienky, napríklad pre stretnutia emeritných predstaviteľov štátov.
Tri nové dôvody na zákaz zhromaždenia aj nárok na doživotnú rentu, vláda schválila „lex atentát“
Mnohé nemecké mestá a obce dávajú starostom a vedúcim úradu plat doživotne. V minulosti som chodil na stretnutia s komunálnymi politikmi CDU a CSU. Spočiatku som sa tomu čudoval, ale oni mali jasné argumenty.
Tí, čo boli skvelí, tí si to zaslúžia. A tých, čo sklamali, sa takto ľahšie zbavia a to stojí za tie peniaze z verejných zdrojov. Celoživotná renta pre neschopného starostu a vedúceho úradu je vraj osvedčene dobrá investícia, je to výrazne nižší finančný a hlavne “morálny” náklad, než často dlhý boj, ako sa zbaviť “neschopáka”, či ešte niečoho horšieho, ktorý by sa bez celoživotnej renty bránil omnoho úpornejšie.
Myslím si, že u nás sú straty vzniknuté “držaním sa vo funkcii zubami nechtami” relatívne ešte vyššie než v Nemecku.
Inak nemecký zvyk v ústnom styku doživotne používať tituly a názvy funkcií tiež psychologicky uľahčuje odchod z pozície. Napríklad, jeden môj dobrý známy bol krátku dobu podpredseda vlády. Doteraz ho predstavitelia CSU a CDU oslovujú “Herr Premier”, či “Herr Premierminister” a na pozvánkach a v listoch “Herr Premier A. D.” – teda premiér mimo službu. Výnimočne “Vicepremier A. D.” Rovnako námestník primátora, ktorý bol vo funkcii pred 25 rokmi je pre nich stále “Bürgermeister (A. D.)”.
Žiaľ, námietky proti rente vychádzajú v ústrety závisti, na Slovensku veľmi rozšírenej, a naši politici to asi považujú za populistické gesto, vo veci renty ustúpiť.