Slovensko čaká čierny scenár v dôsledku dopadov prijímaných protipandemických opatrení. Tie sú nefunkčné a na vývoj situácie nemajú prakticky žiaden vplyv. Pre portál SITA.sk to povedal Ivan Klinec z Ekonomického ústavu SAV, ktorý je tiež členom plánovacieho výboru najväčšieho futurologického projektu na svete Millennium Project.
Klinec odpovedal aj na otázku, prečo minulé vlády nemali spracované plány ako reagovať na choroby, ktoré môžu paralyzovať štát alebo čo považuje za najväčšiu výzvu pre Slovensko v najbližších dvadsiatich rokoch.
Prečo potrebujeme futurológiu a kedy je futurológ úspešný?
Futurológia je veda o budúcnosti. Zaoberá sa možnými budúcnosťami. Pre človeka je dôležité, aby sa pozeral do budúcnosti. Príkladom je terajšia pandémia COVID-19. Ak by bol človek na ňu pripravený, ak by mal spracované scenáre čo robiť v prípade hrozby objavenia sa novej choroby, prípadne nového vírusu, mohol sa dopredu pripraviť a eliminovať takúto hrozbu.
Ľudstvo si mohlo ušetriť nemalé finančné prostriedky a mohlo sa vyhnúť súčasnej deštrukcii. Aktuálna situácia je iba dôsledkom toho, že ľudstvo sa nepozerá do budúcnosti a nepočíta s realitou možných hrozieb rôzneho druhu. Futurológ je úspešný vtedy, keď jeho upozornenie na možný negatívny scenár sa nestane realitou a človek sa možnej hrozbe vyhne.
Je nesmierne ťažké predpovedať ľudské správanie a teda, ako sa zmení spoločnosť. Jediné, o čo sa dá opierať, je hodnotová výbava jednotlivca. Riadi sa futurológia nejakými zákonitosťami, ako je to v iných vedných disciplínach?
Svet sa riadi kozmickými zákonmi. To, čo človek vytvoril, a teda aj ekonomika, spoločnosť a civilizácia sú podriadené vyšším zákonom kozmu. Futurológovia sa zaoberajú tým, kam smeruje spoločnosť a civilizácia, upozorňujú na možné hrozby. Trebárs aj na to, ak sa človek dostane do konfliktu s kozmickými zákonmi.
Príkladom je opäť dnešok, keď sa človek dlhý čas predvádzal, ako je pánom sveta, ako všetko ovláda a ovládol. Stačí však malý vírus a dlhoročné úsilie ľudí po celej zemeguli je v troskách.
Dá sa predpovedať, ako by mohlo Slovensko vyzerať o tridsať rokov?
Nepochybne je to možné, ale aj potrebné. Slovensko by malo mať dlhodobú víziu, aby vedelo, kam speje. Malo by mať takzvanú včeliu myseľ, ktorá by mu ukazovala smer. Aké sú možné hrozby a aké sú rozvojové príležitosti.
Na Slovensku sa napriek radikálnej reformnej rétorike všetko mení k horšiemu, a to samovývojom. Reformy teda ani neexistujú.
Má slovenská vláda záujem o služby futurológov a oslovila vás pri vypracovaní scenárov vývoja spoločnosti a ekonomiky?
Vlády na Slovensku záujem o poznatky futurológov nemajú. Vystačia si so straníckymi expertami, ktorí pochádzajú zväčša z prostredia tých politických strán, ktoré sú pri moci.
Prečo politici nedávajú väčší dôraz na dlhodobú komplexnú víziu rozvoja a skôr hasia len akútne problémy?
Dlhodobá komplexná vízia by mala stanovené strategické ciele, na dosiahnutie ktorých by boli presmerované disponibilné zdroje. Takto sa zdroje môžu využívať ľubovoľne a z väčšej časti premrhať, respektíve vyhodiť von oknom. Dlhodobá vízia je teda spojená s presmerovaním disponibilných zdrojov na rozvoj spoločnosti v dlhších časových horizontoch.
Ak hovoríme o potrebných zmenách na Slovensku, v slovníku politikov sa objavuje často pojem reforma. V ktorých reformách zaostávame?
Dá sa povedať, že na Slovensku reformy existujú iba v podobe radikálnej reformnej rétoriky. Reforma je, keď sa niečo nefunkčné zmení. To znamená, zreformuje, a to tak, aby sa to stalo funkčným. Na Slovensku sa napriek radikálnej reformnej rétorike všetko mení k horšiemu, a to samovývojom. Reformy teda ani neexistujú.
Témou roka bola pandémia. Čaká Slovensko v najbližšom roku čierny scenár v dôsledku pandémie koronavírusu?
Slovensko čaká čierny scenár v dôsledku dopadov prijímaných protipandemických opatrení. Tie sú na jednej strane nefunkčné a na vývoj situácie nemajú prakticky žiaden vplyv. Na druhej strane majú vysoko deštruktívny dopad na ekonomiku, podnikateľov a všetky sektory spoločnosti.
Ako dlho sa môže Slovensko zotavovať z dôsledkov pandémie?
Slovensko sa bude z dôsledkov prijímaných protipandemických opatrení zotavovať veľmi dlho. Jeden zo scenárov je, že sa ani nezotaví.
Varovania, že svet môže zasiahnuť pandémia, existovali. Čomu pripísať fakt, že ani minulé vlády u nás nemali spracované plány ako reagovať na choroby, ktoré môžu paralyzovať štát?
Súvisí to s využívaním zdrojov. Príprava na negatívne scenáre znamená viazanie časti disponibilných zdrojov. V rámci výzvy Agentúry pre podporu výskumu a vývoja sme trikrát za sebou podali projekt Globálne existenciálne riziká a možnosti ich eliminácie na Slovensku, ktorý obsahoval Návrh systému anticipatívneho vládnutia pre identifikáciu možných rizík a elimináciu ich dopadov.
Žiaľ, ani raz tento projekt nebol schválený. Vláda tak mohla mať k dispozícii systém anticipatívneho vládnutia, ktorý by umožňoval predchádzať existenciálnym hrozbám a dopredu eliminovať ich možné dopady. V súčasnosti vláda musí iba hasiť oheň na streche, ako je to v prípade pandémie COVID-19.
Vede na Slovensku sa výrazne darilo, kľúčovým faktorom bola aj pandémia koronavírusu
Očkovanie proti koronavírusu má byť dobrovoľné. Ak sa však dá zaočkovať malý počet ľudí a vysoká chorobnosť na COVID-19 bude pretrvávať, nezrazí to ekonomiku ešte viac k zemi?
Očkovanie nie je všeliek. Človek sa nemôže dať očkovať proti chrípke, žltačke, kliešťom, koronavírusu a podobne. Také množstvo očkovaní rozvráti jeho imunitný systém a realita potom bude ešte horšia.
Nemalo by byť očkovanie povinné?
Nepochybne nie. Dôraz by sa mal klásť na prevenciu.
Pandémia ukázala, že EÚ na ňu nebola schopná rýchlo a efektívne reagovať. Členské krajiny Únie najskôr postupovali samostatne, uzatvárali sa hranice. Každý štát chránil sám seba. Nie je EÚ vhodná len do dobrého počasia?
EÚ ako keby v súčasnosti ani neexistovala. Existujú síce jej riadiace orgány, ale ako celok nie je schopná reagovať, napríklad aj na pandémiu COVID-19.
Ak hovoríme o EÚ, ste optimistom, že sa nerozpadne?
EÚ je dobrý projekt. Ale mala by fungovať ako fungujú USA. Nie ako byrokratický moloch, ktorým je Únia dnes.
Vstup Slovenska do EÚ mal zastaviť zaostávanie za vyspelými krajinami Západu. Kedy by sme mohli dobehnúť vyspelé krajiny Únie?
Žiaľ, nestalo sa tak. Zaostávanie Slovenska za jednotlivými vyspelými krajinami sa naďalej zväčšuje a zväčšovať bude.
Môže sa Slovensku vypomstiť, že sa uplo na automobilový priemysel?
Nepochybne. Slovensko môže dopadnúť ako Detroit.
Ak teda niekto zahubí život na Zemi, nebude to umelá inteligencia, ale človek samotný, a to aj s možnou podporou umelej inteligencie
Politici zvyknú opakovať mantru, že pomôcť by mala orientácia na výrobu s vyššou pridanou hodnotou a investície do vzdelania. Čo pre to vlády urobili?
Neurobili pre to nič. Veda a vzdelanie sú podfinancované a ďaleko za európskym priemerom.
Čo považujete za najväčšiu výzvu v najbližších desiatich či dvadsiatich rokoch pre Slovensko?
Najväčšou výzvou pre Slovensko bude prežiť ako samostatný štát.
Akému najvážnejšiemu globálnemu problému môže svet čeliť o dvadsať rokov?
Najvážnejší globálny problém súčasnosti je globálna absencia etického kódexu. Človek musí opäť inkorporovať etiku do svojho správania. Musí tak urobiť ako jednotlivec, a aj ako spoločnosť i ako civilizácia. Človek je postavený pred latku vedomej evolúcie, to znamená inkorporácie základných etických princípov do svojho správania a činnosti. Buď túto latku preskočí, alebo vyhynie.
Asi najviac za posledné roky sa zrýchľuje napredovanie v informačných technológiách. Spejeme k scenáru, že umelá inteligencia môže ovládnuť život na Zemi alebo ho dokonca zahubiť?
Umelá inteligencia je len extenzia schopnosti človeka. Ak teda niekto zahubí život na Zemi, nebude to umelá inteligencia, ale človek samotný, a to aj s možnou podporou umelej inteligencie.