BRATISLAVA 27. septembra (WebNoviny.sk) – Žiadna, ani tá najväčšia alebo najsilnejšia krajina nedokáže sama riešiť najvážnejšie výzvy, ako sú klimatické zmeny, migrácia, terorizmus alebo hospodársky rast. Pritom čoraz častejšie sa od seba ľudia vzďaľujú namiesto toho, aby spolupracovali.
Krajiny uprednostňujú sebecké, krátkozraké, bezohľadné záujmy. Namiesto posilnenia slobôd zavádzajú obmedzenia, či dokonca začínajú obchodné vojny. Vo svojom príhovore na pôde OSN to uviedol slovenský prezident Andrej Kiska. Okrem spolupráce a medzinárodných pravidlách hovoril aj o extrémizme, technologickom pokroku či o potrebe chrániť slobodu médií.
„Získať si dôveru medzi štátmi trvá roky, niekedy desaťročia. Ale stačí jedno krátkozraké rozhodnutie, aby sme vzájomnú dôveru stratili. Je povinnosťou nás politikov slúžiť občanom, a preto musíme dodržiavať pravidlá, na ktorých sme sa ako štáty spoločne dohodli. Musíme byť zodpovední v našich rozhodnutiach a musíme spolupracovať. Dnes sa zdá, akoby porušovanie pravidiel bolo znakom sily a ich dodržiavanie naopak prejavom slabosti,“ povedal prezident na 73. Valnom zhromaždení OSN.
Vojny a konflikty vo svete
Situácia na Ukrajine a v Gruzínsku je podľa Kisku varovným príkladom, ako bezohľadná mocenská politika nahrádza dodržiavanie pravidiel.
USA sú podľa Trumpa proti globálnej vláde, kontrole a dominancii. Lídri sa mu na pôde OSN smiali
Kiska hovoril aj o konfliktoch vo svete a vojnách. Tvrdí, že akoby sme prestávali vnímať zločiny voči ľudskosti, akoby svet už voči utrpeniu mužov, žien a detí znecitlivel. Pripomenul, že už pred desaťročiami sme sa ako štáty dohodli, že používanie zbraní hromadného ničenia je absolútne neakceptovateľné.
„Je šokujúce, ako tyranský režim v Sýrii neváha použiť chemické zbrane proti vlastným obyvateľom len preto, aby sa udržal pri moci. A pre nás Európanov je rovnako šokujúci nielen nedávny útok v britskom Salisbury, ale aj fakt, že jeho páchatelia demonštratívne popierajú fakty a zostávajú nepotrestaní,“ dodal prezident.
Potreba chrániť slobodu médií
Nebezpečné je tiež šírenie extrémizmu a neznášanlivosti po celom svete. Technologický pokrok so sebou priniesol aj nové hrozby. Kybernetický priestor nepozná hranice a šírenie dezinformácií podrýva demokracie v Európe aj za jej hranicami, pripomenul prezident Kiska s tým, že cieľom je šíriť strach, nenávisť a spochybniť naše hodnoty.
„Preto potrebujeme chrániť slobodu médií. Novinári sú prví, kto berie na zodpovednosť tých, ktorí pravidlá porušujú. Aj preto sú často vykresľovaní ako nepriatelia štátu alebo národa. V skutočnosti však zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane slobody a demokracie. Sú našimi spojencami, nie nepriateľmi,“ pokračoval prezident s tým, že najlepšou odpoveďou na bezohľadnú mocenskú politiku sú ľudskosť, solidarita a vzájomné porozumenie.
Súčasť delegácie tvoril aj Lajčák
Nabitý program mal v New Yorku aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý tvoril súčasť delegácie prezidenta. Stretol sa napríklad s generálnym tajomníkom Rady Európy Thorbjornom Jaglandom, hovorili aj o jeho blížiacej sa návšteve na Slovensku a diskutovali aj o priebehu a výsledkoch návštevy predsedu vlády SR Petra Pellegriniho v Rade Európy, ktorá sa uskutočnila v júni tohto roku. Lajčák ocenil doterajšiu pomoc a spoluprácu medzi SR a RE najmä pri demokratických procesoch na Slovensku v minulosti.
S prezidentom Svetového ekonomického fóra (WEF) Borge Brendem hovorili o nedávnom septembrovom summite o vplyve udržateľného rozvoja, ktorý nadväzoval na program výročného stretnutia WEF v Davose. Partneri prediskutovali pripravované októbrové stretnutie na vysokej úrovni ku krajinám západného Balkánu v Ženeve, otázky predsedníctva SR vo V4 a OBSE, ako aj účasť Lajčáka na Svetovom ekonomickom fóre v Davose na budúci rok.
Šéf slovenskej diplomacie prijal prezidenta Centra medzinárodných vzťahov a udržateľného rozvoja, bývalého predsedu Valného zhromaždenia OSN a exministra zahraničných vecí Srbska Vuka Jeremića. Spoločne zhodnotili priebeh a výsledky 72. Valného zhromaždenia OSN, ktorému Lajčák predsedal uplynulý rok. Zároveň sa dotkli aktuálnych zahraničnopolitických tém a diskutovali o možnostiach riešenia viacerých pretrvávajúcich konfliktov, ako aj o situácii v regióne západného Balkánu.