Delegácie „si vymenili názory na to, ako dosiahnuť čestnosť, rovnováhu a reciprocitu v ekonomických vzťahoch,“ povedala o rozhovoroch hovorkyňa Bieleho domu Lindsay Waltersová, ale nespomenula ďalšie rokovania.
Americké clá vo výške 25 % sa vzťahujú na čínske tovary v hodnote 16 mld. USD, napríklad na stroje a elektronické súčiastky, čínske clá platia na tovary v rovnakej hodnote z USA, napríklad na automobily.
Podľa čínskeho ministerstva obchodu 30-percentné clá, ktoré USA zaviedli ešte v januári, neprimerane pomáhajú americkým výrobcom, čo je porušením pravidiel WTO.
Americký prezident podpísal zákon rozširujúci kompetencie Výboru pre zahraničné investície v USA pre obavy z toho, že čínske firmy prostredníctvom spoločných podnikov získavajú citlivé technológie.
Splnomocnenec USA pre obchod oznámil, že zvažuje uvalenie importného cla na ďalšie čínske tovary vo výške 25 percent namiesto pôvodne plánovanej úrovne 10 percent.
Cieľom vyšetrovania je zistiť, či sa vybrané produkty z nehrdzavejúcej ocele nepredávajú za neprimerane nízke ceny, v dôsledku čoho by mali podliehať antidumpingovým clám.
Ide o nezvyčajne rýchlu reakciu, keďže Čína sťažnosť podala necelý týždeň po tom, ako obchodný zástuca USA ohlásil plán zvýšenia ciel s účinnosťou najskôr od septembra.
Rebríček inovatívnosti porovnáva 126 ekonomík na základe 80 ukazovateľov od tvorby mobilných aplikácií po výdavky na vzdelávanie, vedecké a technické publikácie.
Ruský minister hospodárskeho rozvoja ešte minulý týždeň povedal, že clá sa uvalia na tie tovary, ktoré majú ruské ekvivalenty, aby sa nepoškodila národná ekonomika.
Administratíva Donalda Trumpa mala do 30. júna zverejniť plán na obmedzenie čínskych investícií v USA. Podľa zdrojov agentúry AP ale pravdepodobne vyzve Kongres, aby pripravil legislatívu, ktorá vláde umožní preskúmať zahraničné investície z pohľadu národnej bezpečnosti.
Po tom, ako USA oznámili, že zavedú cla na dovoz čínskych tovarov v hodnote 50 mld. USD, Peking uviedol, že zavedie sankcie „rovnakej sily“ na americké produkty.