Ruské ministerstvo obrany v reakcii na vyjadrenia amerických zdrojov zdôraznilo, že ruské rakety odpálené z Kaspického mora zasiahli svoje ciele v Sýrii.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko konzultuje trajektóriu okrídlených rakiet vypaľovaných z vojnových lodí Kaspickej flotily s Irakom a Iránom.
Americké zdroje tvrdia, že medzi mestami Homs a Idlib a západne od Idlibu sú údajne dislokované ruské delostrelecké zbrane a štyri zariadenia raketometného systému BM-30, známeho ako Smerč.
Vyše štyri milióny Sýrčanov ušli pred občianskou vojnou vo svojej krajine, ktorá v súčasnosti pokračuje piatym rokom. Väčšina z nich sa usadila v Turecku, Libanone a Jordánsku.
Vzdušný priestor Turecka narušilo lietadlo MiG-29, ktoré začali následne prenasledovať dve turecké lietadlá F-16 hliadkujúce nad turecko-sýrskou hranicou.
Na strane ruského prezidenta je iba Irán a Asadova vláda, kým Spojené štáty stoja na čele medzinárodnej koalície 60 krajín, ktorá bojuje proti extrémistom z IS v Sýrii a Iraku.
Turecko a jeho partneri v Spojenými štátmi vedenej koalícii proti Islamskému štátu (IS) vyzvali v piatok Rusko, aby prestalo s útokmi na sýrsku opozíciu a sústredilo sa na islamistických militantov.
Konzultácia vojenských predstaviteľov oboch veľmocí sa uskutočnila cez zabezpečenú linku. Pentagón sa chcel týmto spôsobom uistiť, že ruské ozbrojené sily budú v Sýrii postupovať v súlade s medzinárodnými predpismi a budú využívať medzinárodne uznávané komunikačné kanály.
V súvislosti s ruskými leteckými útokmi v Sýrii Lavrov na tlačovej konferencii v sídle OSN v New Yorku povedal, že Ruské vzdušné sily útočia v Sýrii len na ciele tzv. Islamského štátu (IS) a „iných teroristických organizácií,“ na ktoré útočí aj koalícia vedená Spojenými štátmi.
Naposledy, keď ruský parlament udelil Putinovi právo vyslať vojakov do zahraničia, čo je technická požiadavka vyplývajúca z ruského zákona, Moskva obsadila vlani ukrajinský Krymský polostrov.
Český prezident vyzval na boj proti terorizmu, oznámil, že sýrska vláda a predstavitelia opozície, ktorí vyjednávajú v Ženeve o prímerí, majú záujem podpísať záverečnú deklaráciu v Prahe. Zároveň ale upozornil na to, že rokovania v Ženeve ešte niekoľko mesiacov potrvajú.
„Ak by sme nedokázali zaručiť bezpečnosť, situácia by mohla skončiť ešte horšie než v Srebrenici,“ uviedla Merkelová, narážajúc na masovú vraždu približne 8000 moslimských mužov a chlapcov bosnianskosrbskými silami v roku 1995.
Novinári označili správanie oboch prezidentov za chladné, pričom podobná atmosféra medzi nimi vládla aj na predchádzajúcom obede organizovanom generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom.