Na konferencii COP29 v Baku sa krajiny dohodli na klimatickom financovaní vo výške minimálne 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035. Rozvojové krajiny však dohodu považujú za nedostatočnú na riešenie klimatickej krízy. Okrem financovania summit priniesol pokrok v uhlíkových trhoch, no rekordné emisie zostávajú výzvou.
Atmosféra summitu bola napätá
Počas dvojtýždňového summitu v Baku panoval chaos Chýbali kľúčoví globálni lídri, rokovania boli napäté a geopolitické rozdiely situáciu ešte viac komplikovali.
Výsledkom dlhých rokovaní bola dohoda o klimatickom financovaní vo výške 300 miliárd dolárov ročne do roku 2035, ktoré majú poskytnúť rozvinuté krajiny rozvojovým. Túto sumu však rozvojové krajiny považujú za nedostatočnú.
Hrozilo, že summit skončí bez dohody, keďže niektoré zraniteľné krajiny, ako malé ostrovné štáty, dokonca opustili rokovania na protest proti ignorovaniu ich požiadaviek.
Finančná pomoc bola prioritou
Hlavným cieľom konferencie COP29 bolo, aby sa takmer 200 krajín dohodlo na novom cieli klimatického financovania, ktorý by nahradil doterajší cieľ 100 miliárd dolárov ročne. Tento finančný balík má pomôcť rozvojovým krajinám znižovať emisie, postupne prejsť od fosílnych palív a prispôsobiť sa dôsledkom globálneho otepľovania.
Najväčším problémom rokovaní však bolo určiť, aká veľká by mala byť suma a ktoré krajiny by ju mali financovať. Rozvojové krajiny žiadali minimálne 1 bilión dolárov ročne, čo podľa odborníkov zodpovedá skutočným potrebám na riešenie klimatickej krízy.
Champa Patel z organizácie Climate Group uviedla, že nižšia suma je „úplne odtrhnutá od reality.“
Rozvinuté krajiny sa však zdráhali prijať konkrétne záväzky až do poslednej chvíle a tvrdili, že bez zapojenia súkromného sektora nie sú schopné samy zabezpečiť potrebné financie.
Dohodnutá suma 300 miliárd dolárov je preto hlboko pod očakávaniami rozvojových krajín.
„Tento výsledok ukazuje nedostatok dobrej vôle zo strany rozvinutých krajín. 300 miliárd dolárov je menej ako štvrtina toho, koľko podľa vedeckých výskumov potrebujeme a nestačí to na odvrátenie klimatickej katastrofy,“ vyjadril sklamanie Minister životného prostredia Sierry Leone, Jiwoh Abdulai,
Ani Dasgupta, prezident World Resources Institute, síce pripustil, že suma „nie je dostatočná,“ ale ocenil vyjednávačov za to, že aspoň strojnásobili klimatické financovanie pre rozvojové krajiny. Zároveň označil dohodu za „dôležitý krok k bezpečnejšej a spravodlivejšej budúcnosti.“
Aké sú ciele financovania do roku 2035?
Dohoda má za cieľ poskytnúť financie vo výške 1,3 bilióna dolárov ročne na klimatické financovanie do roku 2035. Tento plán, známy ako „Cestovná mapa z Baku do Belému“ a vyzýva všetkých zúčastnených – vrátane vlád, súkromného sektora a medzinárodných inštitúcií – na navýšenie podpory pre klimatické projekty.
Financovanie má zahŕňať granty (ktoré nie je potrebné splácať), zvýhodnené pôžičky s nízkymi úrokmi a ďalšie formy pomoci, ktoré nebudú zvyšovať zadlžovanie krajín.
Africké a ďalšie rozvojové krajiny zohrali dôležitú úlohu pri presadzovaní týchto zmien. Snažili sa o to, aby globálny finančný systém lepšie reagoval na ich potreby a bol v súlade s cieľmi klimatického financovania.
Zároveň chceli zabezpečiť spravodlivejšie rozdelenie finančných zdrojov, ktoré by im umožnilo účinne riešiť klimatickú krízu bez zhoršovania ich ekonomickej situácie.
Čo bude s uhlíkovým trhom?
Vyjednávačom sa podarilo dosiahnuť dohodu o kontroverzných uhlíkových trhoch, ktoré umožnia znečisťujúcim krajinám nakupovať kompenzácie na znižovanie uhlíka.
Podporovatelia tvrdia, že nové pravidlá pomôžu zvýšiť investície do nízkopríjmových krajín, kde sa takéto klimatické projekty zvyčajne realizujú.
Odporcovia ako, Tamra Gilbertson z Indigenous Environmental Network, ktorý označili tento systém za neúčinný: „Vieme, že iné uhlíkové trhy úplne zlyhali pri riešení klimatickej zmeny a emisií.“
Emisie ostávajú stále veľkou výzvou
Hlavným cieľom Parížskej dohody je obmedziť globálne otepľovanie na menej ako 2 °C, pričom ideálne by nemalo presiahnuť 1,5 °C. Odborníci však upozorňujú na naliehavosť a nevyhnutnosť výrazného znižovania emisií.
Napriek týmto cieľom dosiahli globálne emisie CO2 z fosílnych palív v roku 2024 nové rekordné hodnoty a tento rok má podľa odhadov byť najteplejším v histórii.
Fosílne palivá, ako hlavný zdroj globálnych emisií a hlavná príčina klimatických zmien, boli už od začiatku rokovaní na COP29 kontroverznou témou. Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev vyhlásil, nie veľmi pozitívný výrok pre planétu, ktorým označil ropu a plyn za „Boží dar.“
„Sme svedkami geopolitickej mocenskej hry niekoľkých štátov závislých od fosílnych palív,“ varovala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock.
Účasť viac ako 1700 lobistov z ropného a plynárenského sektora na COP29 vyvolala veľkú kritiku. Podľa jednej správy získali títo lobisti viac akreditácií, ako všetci delegáti z desiatich najohrozenejších krajín sveta dokopy.
