Európska legislatíva v oblasti ESG prináša podnikateľskému svetu novú realitu. Firmy, ktoré dokážu skutočne integrovať tieto faktory do stratégií a obchodných modelov, sa v budúcnosti na trhu nielen udržia, ale budú aj úspešné. Tento trend má hlboký dosah i na bankový sektor.
Európska legislatíva v oblasti environmentálnej, sociálnej a firemnej zodpovednosti (ESG) získava stále väčšiu váhu, keďže spoločnosť sa stále viac zameriava na udržateľnosť a spoločenskú zodpovednosť. Podnikateľské prostredie čakajú zásadné transformácie a zmeny spôsobu, akým firma riadi svoje aktivity a rozhoduje sa o svojich obchodných modeloch. Táto legislatíva je silným motorom, ktorý podnecuje podniky k zohľadňovaniu environmentálnych a sociálnych faktorov vo svojich stratégiách a operáciách. Zohľadnenie kritérií ESG bude v budúcnosti povinnosťou. Tu je prehľad niektorých spôsobov, ako európska legislatíva v oblasti ESG mení podnikanie.
Stratégia a riadenie rizík
Podniky sa budú musieť zaoberať environmentálnymi a sociálnymi rizikami, ktoré ovplyvňujú ich dlhodobú udržateľnosť a ziskovosť. Budú musieť niesť čoraz väčšiu zodpovednosť za svoj vplyv na spoločnosť a životné prostredie. Európska legislatíva kladie dôraz na integrovaný prístup k riadeniu týchto rizík, čo znamená, že firmy musia zohľadniť ESG kritéria vo všetkých aspektoch svojich činností. To vedie k hlbšiemu pochopeniu a zvládnutiu potenciálnych vplyvov na životné prostredie, spoločnosť a obchodný model firmy.
Investície a financovanie
Európska legislatíva ovplyvňuje vo veľkej miere aj rozhodovanie investorov a financovanie inštitúcií. Firma, ktorá zohľadňuje ESG kritériá vo svojej činnosti, má väčšiu šancu získať podporu a financovanie od investorov a bánk, ktoré sú takisto pod tlakom a musia implementovať tieto faktory. To vedie k zvýšeniu dopytu po udržateľných investíciách a projektoch a vytvára podmienky pre transformáciu tradičných obchodných modelov.
ESG: Kľúčový faktor pre úspešný realitný biznis v 21. storočí?
Transparentnosť a správa údajov
Nové zákony kladú väčší dôraz na transparentnosť a správu údajov v súvislosti s faktormi ESG. Firmy sú nútené zverejňovať informácie o svojich praktikách týkajúcich sa environmentálneho i sociálneho vplyvu a transparentných aspektov riadenia podniku. Toto umožňuje zainteresovaným stranám, ako sú zákazníci, dodávatelia, banky, investori a regulačné orgány, lepšie hodnotiť výkonnosť a záväzky podnikov v oblasti ESG. Jednou z dôležitých európskych legislatív, ktoré môžu zasiahnuť spoločnosti významným spôsobom, je smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (CSRD). Táto legislatíva by mala nastaviť reálne zrkadlo, akým spôsobom konkrétna firma implementuje jednotlivé aspekty ESG. Údaje o environmentálnej a spoločenskej stope by mali byť verejne dostupné každému, kto má o tieto informácie záujem a budú tak môcť ovplyvňovať celý odberateľsko dodávateľský reťazec.
Inovácie a nové produkty
Európska legislatíva motivuje firmy k inováciám a vývoju nových produktov a služieb, ktoré sú zamerané na udržateľnosť a spoločenskú zodpovednosť. Trhový dopyt po ekologicky a sociálne zlučiteľných produktoch vedie k transformácii podnikania a firmy, ktoré chcú prežiť, sa budú musieť snažiť uspokojiť potreby moderných spotrebiteľov. Najmä výrobné podniky, ktoré sa považujú za najväčších znečisťovateľov životného prostredia, budú nútené masívne investovať do vývoja nových výrobných technológií a materiálov, ktoré budú šetrnejšie k našej planéte.
Získavanie a udržiavanie si talentov
Okrem odberateľov, dodávateľov či investorov sa zvyšuje aj záujem zamestnancov o faktory ESG a spoločenskú zodpovednosť ich zamestnávateľov. Firma, ktorá sa angažuje v udržateľných a sociálne zodpovedných aktivitách, môže prilákať a udržať si najväčšie talenty. To má priamy vplyv na výkonnosť a konkurencieschopnosť firmy.
Nový prístup k udržateľnosti bánk
Pod vplyvom európskej legislatívy sa aj bankový sektor presúva smerom k udržateľnejšiemu obchodnému modelu a udržateľnému financovaniu. Banky sa zaväzujú k environmentálnym a sociálnym cieľom rovnako ako ich klienti, preto sú tiež nútené integrovať ich do svojich stratégií a operačných postupov. Regulácia, ako napríklad Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb, má za cieľ zvýšiť transparentnosť v informovaní o tom, ako účastníci finančného trhu zahŕňajú dlhodobý udržateľný rozvoj do rizík a príležitostí pri svojich investičných rozhodnutiach. To znamená, že banky musia analyzovať a riadiť tieto riziká v rámci všetkých svojich činností, od investícií až po poskytovanie úverov.
Zmeny v investičných stratégiách bánk
Ako bolo spomenuté vyššie, európska legislatíva v oblasti ESG zaväzuje banky k zmenám v investičných stratégiách. Finančné inštitúcie sa viac orientujú na ESG kritériá pri výbere investičných príležitostí. To znamená, že pri rozhodovaní o investíciách zohľadňujú nielen finančné výnosy, ale aj environmentálne a sociálne dôsledky. Týmto spôsobom sa snaží bankový sektor podporiť udržateľné projekty a podniky, ktoré budú zamerané na ochranu životného prostredia a sociálny rozvoj.
Komentuje Koloman Buzgó, riaditeľ Divízie pre firemných klientov ČSOB
Ako vnímate vplyv európskej legislatívy v oblasti ESG na súčasné obchodné aktivity firiem a na stratégiu vašej finančnej inštitúcie?
Vplyv európskej legislatívy ESG na jednotlivé firmy by som rozdelil do troch základných oblastí. Prvou je výroba, ktorú považujeme za najväčšieho znečisťovateľa. Táto oblasť už váhu legislatívy naplno pociťuje. Jedná sa o firmy, pre ktoré táto legislatíva znamená hlavne investície do zmien technológií výroby. Taktiež firmy, ktoré musia riešiť komplet nové výrobky. Hovoríme o automobilovom priemysle či prípadne o ďalších. Čiže toto je kategória spoločností, v prípade ktorých ide o veľmi pálčivú tému. Musia sa ňou intenzívne zaoberať a predstavuje pre nich nákladnosť.
Druhou skupinou klientov sú tí, ktorí v tom vidia obchodnú príležitosť. Hovoríme najmä o firmách, ktoré sa snažia priniesť na trh nové výrobky v oblasti obnoviteľných zdrojov energií, úspor energií, čo je momentálne aktuálna téma. Môžu to byť aj poradenské firmy.
Tretia kategória firiem je veľmi všeobecná. Tieto spoločnosti danú tému vnímajú zatiaľ okrajovo, ale ešte sa ich naplno nedotkla. Pre niektoré bude možno prvým stretom s európskou legislatívou implementácia európskej smernice, ktorá upravuje vykazovanie informácií o udržateľnosti (CSRD). Okruh povinných osôb, ktorý sa bude z roka na rok zvyšovať, je stanovený skôr podľa veľkosti spoločnosti. Dotkne sa to napríklad strategicky významných firiem s viac ako 500 zamestnancami, ktoré budú musieť už za účtovný rok 2024 v roku 2025 zverejniť prvý report CSRD. Ten ďalší rok pribudnú ďalšie firmy, ktoré musia spĺňať dve z troch kritérií. V princípe hovoríme vždy o veľkých spoločnostiach. Ďalší rok to budú už aj menšie podniky. Takto budú postupne z roka na rok pribúdať firmy.
Pre ne to však nebude znamenať jednu kolónku navyše v klasickom reportovaní. CSRD by malo reálne nastaviť zrkadlo, akým spôsobom konkrétna firma implementuje jednotlivé aspekty ESG. Väčšie firmy, ktoré sa zaoberajú implementáciou CSRD, už zisťujú, že to bude veľký nápor na prácu s dátami, na úpravu niektorých procesov spoločnosti. Možno to dokonca bude znamenať zmeny riadenia vo firmách a zmeny stratégií, čiže môže to ísť naozaj ďaleko. V rámci odberateľsko dodávateľského reťazca sa budú jednotlivé firmy čoraz častejšie pýtať svojich obchodných partnerov, ako implementovali ESG a budú vyžadovať report CSRD. A toto je len jeden príklad legislatívy a jej vplyvu na podnikateľský sektor. Implementovať jednotlivé aspekty do štruktúry danej firmy si bude vyžadovať relatívne veľa zásahov.
Pokiaľ ide o banku, nás sa táto smernica týka rovnako, čiže nie je to iba o tom, že banky pozerajú na svojich klientov, ako sa trápia s touto oblasťou. Takisto sa nás týka implementácia ESG. Pre nás je európska legislatíva ESG taká dvojkoľajná. Jednak sa nás to týka, čiže ide o naše vlastné emisné stopy. Potom druhou oblasťou, ktorá sa určite bude ešte vyvíjať, je udržateľné financovanie. To znamená, ako my vplývame na našich klientov cez naše produkty a služby.
Ako sa podniky na Slovensku snažia znížiť ekologickú záťaž
Ako sa zmenilo vaše investičné a úverové portfólio v dôsledku zavedenia európskej legislatívy ESG? Sú nejaké konkrétne odvetvia, ktorým ste sa začali venovať viac alebo menej?
K veľkým zmenám týkajúcich sa zavádzania ESG zatiaľ nedošlo. Ide o postupný proces. Najprv sme sa zamerali na sektory, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi životného prostredia, no zároveň tvoria významnú časť nášho portfólia. Ide o energetický sektor, automobilový priemysel, komerčné nehnuteľnosti. Toto sú klasické odvetvia, ktorým sa venujeme, ale postupne pridávame ďalšie ako napríklad potravinársky sektor, chemický priemysel, výroba hliníka, cementu. Čiže tých jednotlivých sektorov pribúda a to portfólio sa takisto postupne mení v súlade s cieľmi, aké sme si stanovili. Ciele sú znižovanie emisií nášho portfólia, ku ktorému vieme dospieť iba investíciami do obnoviteľných zdrojov alebo šetrenia energií. Ide o klasický spôsob, ale možností je viac.
Na druhej strane bude podporovanie tranzitného financovania našich klientov na prechod na udržateľné podnikanie. Každopádne bankový biznis nie je veľmi rýchly a tie ciele sú dlhodobé. Dnes sú stanovené ciele na 2030. No napriek tomu tie zmeny je už vidieť. K tým zmenám nedochádza len pod vplyvom zmien správania sa bánk, ale samozrejme my sledujeme aj legislatívu, ktorá tlačí na našich klientov, čiže vieme, že aj klienti budú musieť meniť svoje správanie a aktivity, a my ich v tom budeme podporovať. Ide o vzájomnú symbiózu.
Konkrétne zmeny vidíme najmä v oblasti investícií. Už minulý rok sme mali pomerne ambiciózny cieľ, a to 20 percent investícií do fondov našich klientov by mali tvoriť fondy, ktorých aspektom je aj udržateľné investovanie. Čiže nielen výnosy, ale aj iné aspekty oblasti ESG, čo nie je také jednoduché. Na rozdiel od západnej Európy, kde táto téma rezonuje silnejšie, je totiž na Slovensku štandardným ukazovateľom predovšetkým výnos. Netreba však Slovensko podceňovať. Dvadsať percent je pomerne významné číslo. Rovnako vidieť, že napríklad investície v oblasti obnoviteľných zdrojov energií už tiež tvoria významnú časť nášho portfólia. Takže tie zmeny sú a sú postupné.
Aký vplyv má európska legislatíva ESG na vaše postupy hodnotenia rizika a bonity klientov? Zmenili sa tieto postupy v súvislosti s novými kritériami udržateľnosti?
Zmenili sa a budú sa meniť. Spôsob, akým zavádzame tento aspekt, je nasledovný. Určitú oblasť najskôr začneme sledovať. Napríklad minulý rok sme pridali sledovanie takzvaných fyzických rizík. Sú to riziká spojené s klimatickou zmenou a jej dopad na jednotlivé sektory. Dopad je odlišný pri každom sektore. Napríklad agrosektor môže trpieť výkyvmi počasia, stratou biodiverzity a podobne. Na chemický sektor môže mať väčší vplyv nedostatok vody atď.. Vyhodnocovanie fyzických rizík teda závisí od toho, o akom sektore hovoríme.
Druhým aspektom, ktorý potom sledujeme, je takzvané tranzitné riziko. To znamená, ako vôbec sú firmy schopné adaptovať sa na tieto zmeny a vyrovnať sa s rizikami. Na záver po určitom období sledovania zvážime, do akej miery tieto riziká je potrebné pretaviť do konkrétnych opatrení v rámci úverovej politiky bánk. Čiže toto je taký ten spôsob, akým pracujeme v oblasti rizík. Keďže ide o priebežný proces, s niektorými aspektmi sme vo fáze sledovania a niektoré sa už vyhodnocujú. Iné sa zas pretavili do konkrétnych opatrení a zmien úverovej politiky. Stáva sa, že v niektorých prípadoch prestaneme niektoré aktivity našich klientov podporovať. Naopak, keďže sa snažíme nebyť iba negatívni, vyzdvihneme tie, ktoré by sme podporovali.
Udržateľné podnikanie sa tentoraz oplatí, živnostníci a malé firmy môžu získať výhodnejší úver
Ako sa vaša banka vyrovnáva s výzvami spojenými s poskytovaním finančných služieb pre projekty, ktoré možno nespĺňajú prísne normy ESG? Snažíte sa tieto projekty transformovať alebo preferujete zameranie sa na iné oblasti?
V prvom rade sa snažíme klientom pomôcť v transformácii na udržateľné podnikanie. Naše udržateľné financovanie by malo prispievať k prechodu na udržateľné podnikanie. Snažíme sa firmám pomôcť a samozrejme ich nechceme stratiť. Preto tranzitné financovanie tvorí veľkú časť agendy ESG. Nie je to vždy jednoduchá téma, keďže aj my máme naše ciele znižovať emisie nášho portfólia. Ich plnenie budeme vyhodnocovať v roku 2025 a potom 2030. Preto veľa zaváži časový aspekt takéhoto tranzitného plánu nášho klienta ( či je strednodobý alebo je dlhodobý). A potom samozrejme aj, či jasne spĺňa aspekty udržateľnosti. V krajnom prípade sa môžeme rozhodnúť, že niektoré aktivity jednoducho podporovať nebudeme, pretože už svojou podstatou sa veľmi ťažko dajú transformovať smerom k udržateľnému. Napríklad ťažba uhlia a podobne, kde musíme niekedy prijať aj nepopulárne rozhodnutia.
Ako hodnotíte budúci vývoj európskej legislatívy v oblasti ESG a ako sa majú pripraviť podľa vás banky na budúce zmeny a nové požiadavky?
V prvom rade rámec definície, že čo je možné považovať za udržateľné a čo nie, už existuje a je to EU Taxonómia. Čiže banky majú stanovený nejaký rámec, podľa ktorého už môžu pracovať na svojej ESG stratégii a na tom, ktorým smerom sa budú uberať v rámci svojich aktivít. Čo zatiaľ chýba, je komplexnejšia regulácia toho samotného udržateľného financovania, čiže ako ho tie banky budú konkrétne robiť. Preto klienti vidia na trhu rôzny prístup bánk v tejto oblasti. Každá banková skupina sa hlási k iným záväzkom. Niektoré sú ambicióznejšie, niektoré menej. Oblasť ESG kladie na banky veľmi veľké nároky, pokiaľ ide o prácu s dátami, ktoré doteraz o klientoch ani nevedeli, ani nemali. Mnohé tieto dáta nie sú dostupné z externých databáz, takže si ich banky musia pýtať od klientov. Potom sa niekedy stáva, že sa klienti (najmä tí väčší, ktorí využívajú služby viacerých bankových inštitúcií) stretnú s odlišnými otázkami bánk ohľadom udržateľnosti. Ako som povedal, súvisí to s tým, že každá banka pristupuje k tejto téme odlišne. Zatiaľ chýba jednotný rámec. Chcem tým naznačiť, že banky sa už tejto téme venujú, ale ten prístup je rôzny. Regulačný tlak na banky, ten najväčší, sa len očakáva.
Čo sa týka samotnej obchodnej politiky bánk, myslím si, že už niet väčšej bankovej skupiny, ktorá by neprispôsobovala svoju obchodnú politiku ESG a väčšinou to ide želaným smerom. To znamená , že banky sa na túto oblasť adaptovali pomerne rýchlo.
