V posledných rokoch sa slovenský bankový sektor stretáva s rôznymi výzvami, ktoré prinášajú zmeny v globálnom klimatickom prostredí. Tieto výzvy sa dotýkajú nielen priamej expozície finančných inštitúcií voči klimatickým rizikám, ale aj širších ekonomických a sociálnych dopadov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť finančnú stabilitu. Ako je slovenský bankový sektor pripravený čeliť týmto zmenám a aké stratégie a opatrenia prijíma na zvýšenie svojej odolnosti? Existuje viacero špecifík.
Ekonomické a úrokové prostredie
V súčasnosti finančnú stabilitu slovenského bankového sektora najvýraznejšie ovplyvňujú zvýšené úrokové sadzby a slabý ekonomický rast. Zvyšovanie úrokových sadzieb, ktoré je nevyhnutné na návrat k inflačnému cieľu, spolu so stagnujúcou ekonomikou eurozóny a miernym rastom domácej ekonomiky, vytvára výzvy pre banky, domácnosti aj podniky.
Viac ako tretina slovenských firiem sa zaoberá udržateľnosťou, znížiť chcú najmä spotrebu energie
Aké sú dopady na hypotekárny a úverový trh
V dôsledku vyšších úrokových sadzieb došlo k výraznému spomaleniu na trhu hypoték a úverov podnikom. Objem nových hypoték sa prepadol o viac ako tretinu v porovnaní s dlhodobým priemerom, čo malo za následok pokles cien bytov a zvýšenie podielu hypoték s vysokou zaťaženosťou splátkami. Táto situácia však zároveň signalizuje prirodzenú korekciu cien nehnuteľností, ktorá môže z dlhodobého hľadiska prispieť k väčšej udržateľnosti trhu.
Odolnosť slovenského bankového sektoru
Napriek týmto výzvam slovenský bankový sektor podľa Národnej banky Slovenska (NBS)preukazuje značnú odolnosť. Kapitálová primeranosť bánk pokračuje v raste a dosiahla 19,7 %, čo spolu so zvýšením proticyklického kapitálového vankúša ( z 1 % na 1,5 %) a stabilnou situáciou v oblasti likvidity posilňuje finančnú stabilitu sektora. Ziskovosť bánk sa medziročne výrazne zvýšila (o viac ako polovicu), čo je dôsledkom nárastu čistých úrokových príjmov, najmä zo sektora podnikov.
Z toho vyplýva, že banky disponujú dostatočným kapitálom a likviditou na pokračovanie v úverovaní, a väčšina dlžníkov by mala byť schopná splácať svoje úvery aj pri vyšších úrokových sadzbách. Významným aspektom odolnosti je schopnosť sektora adaptovať sa na meniace sa ekonomické podmienky, pričom kľúčovým faktorom bude ďalší vývoj na trhu práce a schopnosť domácností zvládnuť nárast splátok.
Udržateľné podnikanie sa tentoraz oplatí, živnostníci a malé firmy môžu získať výhodnejší úver
Hlavným zdrojom neistoty ďalšieho vývoja ziskovosti podľa Správy o finančnej stabilite NBS z novembra 2023 je najmä tempo zvyšovania podielu termínovaných vkladov. Medzi významné faktory vplývajúce na ziskovosť bánk v ďalšom období môžu byť aj možné zásahy zo strany štátu, najmä v podobe bankovej dane.
Záväzok k udržateľnému financovaniu pokračuje
Slovenský bankový sektor čelí výzvam spojeným s klimatickými zmenami a ich dopadmi na ekonomiku prostredníctvom proaktívnych stratégií a opatrení zameraných na zvýšenie finančnej odolnosti. Aj keď sú pred sektorom výzvy, ako je adaptácia na vyššie úrokové sadzby a zvládanie slabšieho ekonomického rastu, jeho základná odolnosť a schopnosť prispôsobiť sa zmenám naznačujú, že je dobre pripravený na čelenie budúcim výzvam. Pokračujúci záväzok k udržateľnému financovaniu a podpora inovácií v sektore budú kľúčové pre zachovanie stability a podporu ekonomického rastu v kontexte globálnych klimatických zmien.
Komentuje Koloman Buzgó, riaditeľ Divízie pre firemných klientov ČSOB:
Ako je ČSOB pripravená čeliť klimatickej zmene a aké konkrétne stratégie a opatrenia v tejto súvislosti prijíma?
„Neustále sa usilujeme o zníženie nášho vplyvu na životné prostredie. Všade tam, kde je to možné, prechádzame na energiu z udržateľných zdrojov. Napríklad v Nitre máme na streche vlastnú fotovoltiku, čo je riešenie, ktoré plánujeme zaviesť aj na centrále. Zelenú energiu pritom využívame vo všetkých budovách, ktoré ČSOB vlastní. Naším cieľom je do roku 2030 zredukovať emisie tvorené vlastnou činnosťou o 80 % oproti roku 2015 a využívať 100 % elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.“
