Izraelsko-palestínsky konflikt má značný vplyv na životné prostredie, ktorý sa prejavuje nielen v priamom ničení infraštruktúry a prírodných zdrojov, ale aj v emisiách, ktoré sú produkované vo vojne, referuje denník The Guardian.
Koľko emisií sa vyprodukuje?
Nový výskum odhalil, že emisie, ktoré otepľujú planétu, boli počas prvých dvoch mesiacov vojny v Gaze väčšie, ako ročná uhlíková stopa vo viac ako 20 krajinách sveta, ktoré sú najviac ohrozené klimatickými zmenami. Podľa výskumu, ktorý uskutočnili anglický a americký vedci, bolo počas prvých 60 dní vojny vyprodukovaných 281 000 metrických ton oxidu uhličitého, čo sa z ekologického hľadiska rovná spáleniu najmenej 150 000 ton uhlia. Rakety Hamasu vypálené na Izrael v tom istom období vyprodukovali približne 713 ton CO2, čo zodpovedá približne 300 tonám uhlia.
„Táto štúdia je len čiastočným obrazom vojenských vojnových dôsledkov… čiastočným obrazom množstva emisií uhlíka a ďalších toxických látok, ktoré na postihnutých miestach ešte dlho zotrvajú po skončení konfliktu,“ uviedol Benjamin Neimark, docent na Queen Mary, University of London (QMUL) a spoluautor výskumu uverejneného v utorok na Social Science Research Network, pre The Guardian.
Okrem bezprostredného utrpenia konflikt zhoršuje globálnu klimatickú krízu, ktorá ďaleko presahuje emisie CO2 z bômb a lietadiel. Emisie vyprodukované počas dvoch mesiacov vojny prevyšujú ročné emisie Stredoafrickej republiky
Nový výskum uvádza, že náklady na obnovu 100 000 zničených budov v Gaze s použitím súčasných stavebných techník vyprodukujú najmenej 30 miliónov metrických ton znečisťujúcich plynov. To je rovnako ako ročné emisie CO2 Nového Zélandu a viac ako 135 ďalších krajín, vrátane Srí Lanky, Libanonu a Uruguaja.
David Boyd, osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a životné prostredie, upozornil: „Tento výskum nám pomáha pochopiť obrovský rozsah vojenských emisií. Ozbrojené konflikty posúvajú ľudstvo ešte bližšie k priepasti klimatickej katastrofy a sú naozaj zlým spôsobom, ako nakladať s našim drahocenným časom.“
Vojna vyprodukuje viac emisií ako letecký a lodný priemysel
Klimatické dôsledky, vrátane zvyšovania hladiny morí, sucha a extrémnych horúčav už pred vojnou ohrozovali zásoby vody a potravinovú bezpečnosť v Palestíne. Environmentálna situácia v Gaze je v súčasnosti katastrofálna, keďže veľká časť poľnohospodárskej pôdy, energetickej a vodohospodárskej infraštruktúry bola zničená alebo znečistená, čo bude mať fatálny dopad či na životné prostredie alebo obyvateľov žijúcich v tejto oblasti.
Aj bez komplexných údajov sa v jednej nedávnej štúdii zistilo, že armády sa ročne podieľajú na celosvetových emisiách skleníkových plynov takmer 5,5 % – viac ako letecký a lodný priemysel spolu. To znamená, že globálna vojenská uhlíková stopa – aj bez zohľadnenia nárastu emisií v dôsledku konfliktov – je štvrtá najväčšia po USA, Číne a Indii.
Na konferencii Cop28 v Dubaji minulý mesiac, v súvislosti s rozvíjajúcou sa humanitárnou a environmentálnou krízou v Gaze a na Ukrajine, lídri viedli rokovania o politických konfliktoch, bezpečnosti a klimatickej kríze, ale žiaľ tie nepreukázali väčšiu transparentnosť, ktorá sa týkala produkcie emisií.
USA prispieva k emisiám
USA zohrávajú nadmernú úlohu vo vojenských emisiách oxidu uhličitého – a dodávajú Izraelu vojenskú pomoc, zbrane a iné vybavenie v hodnote miliárd dolárov, ktoré Izrael nasadzuje v Gaze a na Západnom brehu Jordánu.
Približne 20 % ročných operačných emisií americkej armády ide na ochranu záujmov v oblasti Perzského zálivu, ktorá je miestom, kde sa klíma otepľujenejrýchlejšie, dvakrát rýchlejšie ako zvyšok obývaného sveta. Napriek tomu USA – podobne ako ostatné krajiny NATO – väčšinou považujú klimatickú krízu ako riziko, ktoré ohrozuje národnú bezpečnosť, a nepozerajú sa na ňu ako na problém, ktorý treba akútne riešiť.
