Nová správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) poukazuje na alarmujúci vývoj v oblasti globálnych vodných zdrojov. Rok 2023 bol pre rieky najsuchším rokom za viac ako tri desaťročia, referuje denník Tagesspiegel.
Podľa správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) bol rok 2023 pre svetové rieky najsuchším rokom za viac ako tri desaťročia. Ľadovce zároveň zaznamenali najväčší úbytok hmoty za posledných 50 rokov. Zmena klímy vedie k nepravidelnejšiemu kolobehu vody, čo zhoršuje suchá aj povodne.
Alarmujúci stav vodných zdrojov
Podľa správy WMO bol v roku 2023 prítok vody do riek a nádrží v mnohých regiónoch sveta výrazne pod priemerom. Táto situácia viedla k zníženiu zásob vody pre ľudí, poľnohospodárstvo a ekosystémy.
Zároveň všetky ľadovcové oblasti na svete zaznamenali úbytok ľadu. Obzvlášť postihnutý bol západný región Severnej Ameriky a Alpy, kde sa ľadovce dramaticky zmenšili. WMO varuje, že tento trend by mohol ohroziť dlhodobé zásobovanie vodou pre milióny ľudí.
Extrémne prejavy počasia vo svete
Afrika zaznamenala mimoriadne extrémne hydrologické podmienky. V Líbyi spôsobili priehrady zničené silnými dažďami v septembri 2023 ničivé záplavy, pri ktorých zahynulo viac ako 11 000 ľudí.
Silné dažde a záplavy postihli aj ďalšie africké krajiny, ako napríklad Mozambik, Malawi a Konžskú demokratickú republiku. Na druhej strane, extrémne sucho v Južnej Amerike, najmä v Argentíne, viedlo k trojpercentnému poklesu hrubého domáceho produktu a k historicky nízkej hladine vody v dôležitých riečnych systémoch, ako je Amazonka.
Globálna výzva: Chráňme vodu spoločne
Generálna tajomníčka WMO Celeste Saulo zdôraznila, že zmena klímy urýchľuje kolobeh vody a robí ho nepredvídateľnejším, čo vedie k nedostatku vody aj záplavám. WMO očakáva, že do roku 2050 bude mať viac ako päť miliárd ľudí nedostatočný prístup k vode aspoň jeden mesiac v roku.
„Dostávame núdzové signály v podobe čoraz extrémnejších zrážok, povodní a sucha, ktoré si vyberajú vysokú daň na ľudských životoch a vyvíjajú tlak na ekosystémy a ekonomiky,“ povedala.
Kľúčovým problémom je aj nedostatok údajov o stave svetových sladkovodných zdrojov. WMO preto vyzýva na intenzívnejšiu medzinárodnú spoluprácu a rozšírenú výmenu údajov, najmä v krajinách globálneho Juhu, s cieľom riešiť narastajúce problémy s vodou.
Organizácia plánuje v budúcich správach zverejňovať ešte komplexnejšie hydrologické údaje, ktoré budú podporované iniciatívami, ako je napríklad Globálny systém hydrologického stavu a výhľadu (HydroSOS). Tieto kroky majú pomôcť zlepšiť monitorovanie, výmenu údajov a cezhraničnú spoluprácu v oblasti vodných zdrojov.
