Ako sa európske mestá prispôsobujú vlnám horúčav?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Street fans pulverizing water refreshing air
Contemporary system of fans with pulverizes spraying water with air and cooling air outdoors in hot summertime Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Podľa portálu Euronews, niektoré časti južnej Európy čelia s príchodom leta spaľujúcim vlnám horúčav, zatiaľ čo v iných krajinách sú rekordné zrážky. Tieto extrémne výkyvy počasia sú v dôsledku klimatických zmien čoraz prudšie a častejšie, takže prognózy sú kritické. 

Efekt tzv. tepelného ostrova

Rekordné teplotné dni nedávno ukázali, že mnohé mestá nie sú dostatočne vybavené na zvládanie extrémnych teplôt dosahujúcich 40 °C.

V mestách je často oveľa teplejšie než v iných častiach krajiny vďaka takzvanému efektu mestského tepelného ostrova. Teplo sa zachytáva medzi vysokými budovami a absorbuje ho asfalt a betón, čo vyžaduje inovatívne opatrenia na ich ochladzovanie.

Avšak nie všetky mestá zažívajú horúčavy rovnako. Pozrime sa na niektoré európske mestá, ktoré sú považované za lídrov v oblasti adaptácie na zmenu klímy.

Chladné Ulice vo Viedni

Viedeň, označovaná za najpríjemnejšie mesto na svete podľa Economist Intelligence Unit, má efektívne opatrenia na zmiernenie klimatických zmien. Obyvatelia mesta môžu počas horúčav využívať „chladné ulice“ s hmlovými sprchami. Mesto tiež zaviedlo novú sieť cyklistických trás a zaviazalo sa vysadiť 4 500 nových stromov ročne.

Selective focus on the bare feet of a woman in the splashes of jets of water from the fountain.
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com

Vetracie koridory vo Frankfurte

Frankfurt, ktorý bol označený za Európske mesto stromov, má významnú zeleň, ktorá môže znížiť letné teploty o 12 °C. Mesto vyvinulo vetracie koridory, ktoré počas letných nocí prúdia chladný vzduch do mesta. Frankfurt tiež stavia „zelenými“ strechami, ktoré sú výrazne chladnejšie.

Oddychové zóny v Madride

Madrid, ktorý sa často stretáva s teplotami blížiacimi sa k 40 °C, otvoril oddychové zóny v klimatizovaných verejných priestoroch, ako sú knižnice a komunitné centrá. Tieto opatrenia sú súčasťou dlhodobej stratégie na ochladenie mesta, vrátane budovania zelene alebo tzv. zeleného pásu okolo hlavného mesta.

Park air freshener with micro drip sprayer made of stainless steel in a public park in the hot summer will relieve runners who will refresh themselves here. children have fun here run through water
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com

Ako najúčinnejšie ochladiť mestá?

Existuje mnoho inovatívnych metód, ktorými mestá znižujú teploty počas výnimočne horúcich dní. V Norimbergu napríklad pokryli električkové trate trávou, čo prispieva k ich ochladeniu.

V meste Norwich architekti postavili stovku sociálnych bytov orientovaných severným aj južným smerom, ktoré sú vybavené horizontálnymi tienidlami na južne orientovaných oknách, aby sa minimalizovali teploty počas letných horúčav.

Viac stromov prináša výhody na viacerých úrovniach. Ako ale efektívne využiť to, čo Jon Burke, odborník na zelené plánovanie miest, nazýva „najpokročilejšou technológiou klimatizácie prírody“? Podľa neho je potrebné vysadiť aspoň 40 % stromov na uliciach, ktoré sú schopné ochladzovať prostredie a zmierňovať teploty.

The Countryside of Chester, England
Foto: ilustračné, https://www.gettyimages.com
Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať