Po takmer dvoch dekádach rozhovorov sa členovia Organizácie spojených národov (OSN) dohodli na právnom rámci pre časti oceánov ležiacich mimo národných hraníc štátov označovaných ako otvorené moria. Členské štáty OSN v počte 193 krajín sa minulý víkend dohodli na historicky prvej zmluve, ktorej cieľom je ochrana svetových oceánov. Dokument s názvom Dohovor OSN o ochrane otvorených morí poskytuje priestor pre tvorbu právnych nástrojov s cieľom ochrany morských oblastí a biodiverzity oceánov.
Zmluva o ochrane otvorených morí predstavuje kľúčový krok v histórii ľudstva smerom k ochrane biodiverzity tretiny morských oblastí (vrátane pevnín) na planéte do roku 2030. Pripravovaný dokument sa týka ochrany dvoch tretín oceánov nachádzajúcich sa mimo národných hraníc štátov a poskytne právny rámec pre zriadenie rozsiahlych chránených morských oblastí (MPA). Cieľom uvedenej snahy je chrániť morské živočíchy žijúce v dotnutých oblastiach a záchrana genetických zdrojov nachádzajúcich sa v týchto vodách. V nadväznosti na prijatú dohodu bude zriadená Konferencia zúčastnených strán (Cop), ktorej členovia sa budú pravidelne stretávať a umožní členským štátom prijať zodpovednosť v otázkach verejných vecí a biodiverzity.
Kľúčová úloha oceánov, o ktorej mnohí nevedia
Zdravý ekosystém oceánov produkuje až polovicu kyslíka, ktorý dýchame a reprezentuje 95 % biosféry na planéte. Oceány pohlcujú oxid uhličitý a sú najväčším zachytávačom oxidu uhličitého na Zemi. Záverečné rozhovory o ochrane otvorených morí sa uskutočnili minulý týždeň v New Yorku a úspešným prijatím dohody zavŕšilo 193 zúčastnených štátov dlhoročné úsilie o ochranu týchto životne dôležitých území. Diskusia sa realizovala na pôde Medzivládnej konferencie o morskej biodiverzite oblastí mimo národnej jurisdikcie (BBNJ) a jej výsledkom bol historický Dohovor o ochrane otvorených morí.
Participujúci zástupcovia členských štátov presadili prísľub 30×30 z decembrovej konferencie OSN o biodiverzite, čo znamená prísľub chrániť 30 % oceánov a pevniny do roku 2030. Zmluva je kľúčovým prvkom v celom procese aj preto, že mnohí zainteresovaní vedci sa zhodujú na tom, že bez oficiálnej dohody by prísľub 30×30 určite zlyhal z dôvodu neexistencie riadneho právneho mechanizmu na zriadenie ochrany dotknutých morských oblastí.
„Každý druhý nádych pochádza z oceánu, ktorý vytvára kyslík,“ uviedla Liz Karan, ktorá pracuje na ochrane otvorených morí v neziskovej mimovládnej organizácii Pew Charitable Trust. „Zdravý oceán je rozhodujúcim a kľúčovým faktorom pre akýkoľvek život na planéte vrátane ľudského života“.
Ako ďalej uviedla, chránené morské oblasti v otvorených moriach môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dopadoch klimatických zmien v nasledujúcich obdobiach, ktoré nás čakajú. Na ťahu sú teraz podľa jej slov vlády participujúcich členských štátov a ich obyvatelia, ktorí musia zabezpečiť, aby prijatá dohoda v krátkom čase nadobudla platnosť a účinne sa implementovali jej ustanovenia v praxi. Vďaka tomu sa môže zachovať úžasná biodiverzita na otvorených moriach.
Únia chce chrániť oceány, oznámila záväzky za stovky miliónov eur
Spojenie síl prinesie pozitíva pre všetkých
Koalícia s vysokými ambíciami, ktorá zahŕňala zástupcov EÚ, USA, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Číny, tvorila kľúčových hráčov pri sprostredkovaní predmetnej dohody. Skvelým signálom, ktorý pritom vyslali k ostatným ľuďom a ich snahám, je spájanie sa vo veciach, ktoré sú dôležité pre nás všetkých, a to namiesto rozdeľovania, tvrdých nekompromisných postojov či hádok. Ochota prijímať kompromisy sa aj v tomto prípade ukázala ako cesta k úspešnej spolupráci, ktorá prinesie pozitívne výstupy pre celú ľudskú spoločnosť a planétu.
Európsky komisár pre životné prostredie, oceány a rybolov Virginijus Sinkevičius označil dohodu za „historický moment pre oceán“ a vyvrcholenie viac ako desaťročnej práce a medzinárodných rokovaní. Prijatým Dohovorom OSN o ochrane otvorených morí robí ľudstvo podľa neho zásadný krok vpred k zachovaniu morského života a biodiverzity, ktoré sú kľúčové pre nás aj budúce generácie. Uvedená dohoda je podľa slov Sinkevičiusa dôkazom posilnenej multilaterálnej spolupráce s našimi partnermi s cieľom ochrany 30 % oceánov.
Michael Imran Kanu, ktorý je vedúcim predstaviteľom Africkej skupiny, veľvyslancom a zástupcom stáleho predstaviteľa pri OSN pre právne záležitosti Sierra Leone, v nadväznosti na prijatie dohody uviedol, že zmluva je robustná a ambiciózna. Kanu počas predchádzajúcich rozhovorov vyjadril obavy týkajúce sa spravodlivého zdieľania výhod, pričom po dohode ocenil peňažné aj nepeňažné benefity spolu so zriadením zálohového fondu. Uvítal tiež prijatie dedičstva ľudstva ako kľúčového princípu pre otvorené moria, čo bolo problémom pre mnohé rozvojové krajiny.
Rokovania vedúce k prijatiu zmluvy trvali dva týždne a boli v poradí už piatym kolom rokovaní po tom, čo sa predchádzajúce rozhovory skončili bez úspešného prijatia konsenzu vlani v auguste. Skutočnosť, že sa 193 štátom vôbec podarilo dohodnúť, je sama o sebe obrovským pozitívom, viacerí ochranári však tvrdia, že aj napriek tomu ešte stále existuje ďalší priestor na zlepšenie. Krajiny sa dohodli na tom, že existujúce orgány zodpovedné za reguláciu činností na otvorených moriach, ako je rybolov, lodná doprava či hlbokomorská ťažba, by v týchto aktivitách mohli pokračovať bez vykonávania hodnotenia vplyvov na životné prostredie ustanovených v dohovore.
Pestovanie morských rias ako jedno z potenciálnych riešení udržateľnosti
Kľúčovým problémom, ktorý rozdeľoval rozvinuté a rozvojové štáty, bola aj dohoda o tom, ako spravodlivo rozdeliť morské genetické zdroje (MGR), ktoré pozostávajú z genetického materiálu hlbokomorských a morských húb, krilu, koralov, morských rias a baktérií, pretože priťahujú stále väčšiu vedeckú aj komerčnú pozornosť. K ďalším sporným bodom patril aj postup pri vytváraní chránených morských oblastí a model štúdií vplyvu plánovaných činností na otvorených moriach na životné prostredie. V snahe vybudovať most dôvery medzi bohatými a chudobnými krajinami sveta, prisľúbila Európska únia v New Yorku poskytnúť sumu vo výške 40 miliónov eur na uľahčenie ratifikácie zmluvy a jej včasnej implementácie.
Monica Medina, ktorá je námestníčkou amerického ministra pre oceány, medzinárodné životné prostredia a vedecké záležitosti, uviedla: „Odchádzame z New Yorku so schopnosťou vytvárať chránené oblasti na otvorených moriach a dosiahnuť ambiciózny cieľ zachovať 30 % oceánov do roku 2030. A, čas začať, je teraz.“
