Donald Trump oznámil okamžitý odchod USA z Parížskej klimatickej dohody, čím izoloval krajinu od globálneho úsilia proti otepľovaniu. Tento krok signalizuje návrat k fosílnym palivám a rušenie Bidenových ekologických opatrení, čo môže oslabiť svetový boj proti klimatickým zmenám, uvádza portál Politico.
Odstúpenie USA od Parížskej dohody
Odstúpenie od Parížskej dohody spustí sériu reálnych dôsledkov a signalizuje začiatok agresívnej politiky na zrušenie klimatických opatrení USA.
V pondelok nariadil prezident Donald Trump USA opätovné stiahnutie sa z Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, čím okamžite izoloval krajinu od globálneho úsilia zabrániť katastrofálnemu otepľovaniu.
Trump ignoruje výpovednú lehotu dohody
Tentoraz by mohlo mať Trumpovo odmietnutie svetového klimatického úsilia ešte hlbšie následky, pretože nadobudne účinnosť rýchlejšie a v čase, keď má nový prezident viac krajne pravicových spojencov doma aj v zahraničí.
V Trumpovom výkonnom nariadení sa uvádza, že USA budú považovať odstúpenie za okamžite účinné. Nezohľadnil pritom jednoročnú výpovednú lehotu, ktorú dohoda stanovuje.
Nariadenie, ktoré Trump podpísal s veľkou pompou len pár hodín po nástupe do úradu, je v rozpore so zhoršujúcimi sa klimatickými problémami po celom svete – vrátane ničivých požiarov v Los Angeles a zistení, že minulý rok bol najteplejším v histórii meraní.
Toto rozhodnutie odštartovalo agresívny plán na demontáž americkej klimatickej politiky, pričom ho vedie prezident, ktorý sa otvorene stavia proti vedeckým dôkazom o klimatických zmenách.
Ohrozené klimatické záväzky USA
Dlho avizovaný odchod ruší záväzok USA z Bidenovej éry znížiť emisie uhlíka až o 66 % v priebehu desaťročia. Otázne sú aj ďalšie americké záväzky, ako napríklad poskytovanie miliárd dolárov na podporu chudobnejších krajín, ktoré trpia bezprecedentnými horúčavami, povodňami a stúpajúcou hladinou morí.
Trumpovo rozhodnutie zároveň zvyšuje pravdepodobnosť, že svet sa bez vedenia USA ešte viac vzdiali od cieľa Parížskej dohody – udržať otepľovanie Zeme pod hranicou 1,5 °C. Práve USA sú druhým najväčším producentom uhlíkového znečistenia po Číne.
Návrat k fosílnym palivám
Amerika už aj tak zaostávala za svojimi klimatickými cieľmi do roku 2030, a to aj napriek tomu, že Bidenova administratíva investovala stovky miliárd dolárov do čistej energie.
Trump svoje rozhodnutie o vystúpení z dohody sprevádzal sériou výkonných nariadení, ktoré mali za cieľ zvrátiť Bidenove opatrenia – napríklad vyhlásením národnej energetickej núdze s cieľom odblokovať americkú „tekutú ropu“.
„Budeme ťažiť, baby, ťažiť,“ vyhlásil Trump vo svojom inauguračnom prejave. „Máme niečo, čo žiadna iná priemyselná krajina nemá – najväčšie zásoby ropy a plynu na svete, a my ich využijeme.“
Biely dom oznámil odstúpenie od dohody menej než 30 minút po tom, ako Trump zložil prísahu. Nový prezident ho následne oficiálne potvrdil pred plnou arénou Capital One vo Washingtone, kde podpísal výkonné nariadenie o vystúpení a odoslal notifikačný list OSN.
„Okamžite odstupujem od nespravodlivej, jednostrannej klimatickej dohody z Paríža,“ povedal Trump davu. Tvrdil, že znižovanie uhlíkového znečistenia funguje iba vtedy, ak ho robia všetci. „Spojené štáty nebudú sabotovať svoje priemyselné odvetvia, zatiaľ čo Čína znečisťuje beztrestne,“ dodal.
Neopodstatnene tiež tvrdil, že vystúpenie z tejto nezáväznej dohody ušetrí USA „viac ako bilión dolárov“.
Ako sa v minulosti Trump postavil k Parížskej dohode?
Počas svojho prvého funkčného obdobia Trumpovi poradcovia mesiace diskutovali o tom, či sa majú USA z dohody stiahnuť. Trump napokon toto rozhodnutie oznámil v júni 2017 v ružovej záhrade Bieleho domu.
Jeho krok vyvolal okamžitú kritiku zo strany svetových lídrov aj biznisu, vrátane miliardára Elona Muska, ktorý vtedy tweetoval: „Klimatická zmena je skutočná. Vystúpenie z Parížskej dohody nie je dobrý pre Ameriku, ani pre svet.“
Biden po svojom nástupe do úradu pred štyrmi rokmi dohodu okamžite obnovil, čím umožnil svetu vnímať predchádzajúce Trumpove rozhodnutie ako odchýlku od amerického záväzku riešiť klimatické zmeny.
Tentoraz však Trumpov odchod potvrdzuje postoj Republikánskej strany proti medzinárodným klimatickým opatreniam a odmietanie varovaní vedcov z celého sveta. Musk, ktorý je teraz Trumpovým priaznivcom a poradcom, mal prominentné miesto na prezidentovej inaugurácii.
Trumpovo víťazstvo v ľudovom hlasovaní v novembri navyše sťažuje argumenty o tom, že nemá podporu amerických voličov – aj keď len tesnú – a to napriek tomu, že veľká časť krajiny v posledných mesiacoch zažila ničivé požiare.
Mnoho spojencov USA vníma Trumpov odchod ako historické porušenie dôvery.
Koalície amerických štátov, miest a firiem však reagovali vyhlásením, že budú naďalej usilovať o splnenie klimatických cieľov USA.
„Odchod z Parížskej dohody znamená, že táto administratíva sa vzdala svojej zodpovednosti chrániť americký ľud a našu národnú bezpečnosť,“ povedala Gina McCarthy, bývalá poradkyňa pre klímu v Bidenovej administratíve. „Ale uisťujem vás, že naše štáty, mestá, podniky a miestne inštitúcie sú pripravené prevziať iniciatívu v oblasti klimatického líderstva USA.“
Boj proti klimatickým zmenám bude náročnejší
Parížska dohoda zaväzuje takmer všetky krajiny na svete, bez ohľadu na ich veľkosť, bohatstvo či úroveň znečistenia, aby si stanovili čoraz ambicióznejšie ciele na zníženie emisií uhlíka. Cieľom je udržať globálne otepľovanie pod 2 °C a ideálne pod 1,5 °C.
Aj keď ciele dohody nie sú právne záväzné, dohoda pomohla spomaliť tempo globálneho otepľovania.
Trumpovi spojenci tvrdia, že odstúpenie je oprávnené, pretože zvyšok sveta si neplní svoje záväzky. Zároveň argumentujú, že odchod USA umožní Trumpovej vláde zvrátiť Bidenove ekologické regulácie a stimuly pre čistú energiu.
Bez účasti USA bude boj proti klimatickým zmenám ťažší, aj keď Parížska dohoda pravdepodobne prežije aj Trumpovu éru.
