Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck varuje, že skoršie ukončenie výroby elektriny z uhlia do roku 2030 je nepravdepodobné, ak sa nepodarí vybudovať dostatočné záložné kapacity na podporu energetického systému. Zatiaľ čo vláda plánovala posunúť termín osem rokov skôr z pôvodného roku 2038, politické nezhody, zlyhanie legislatívy a obavy o energetickú bezpečnosť brzdia tento cieľ.
Energetická bezpečnosť je prioritou
Skoršie ukončenie výroby elektriny z uhlia v Nemecku do roku 2030 je nepravdepodobné, ak krajina nedokáže vybudovať dostatočné alternatívne záložné kapacity na podporu energetického systému počas období nízkej výroby obnoviteľnej energie, uviedol minister hospodárstva Robert Habeck.
„Pre mňa bude vždy absolútnou prioritou bezpečnosť dodávok energie,“ povedal Habeck na konferencii, informoval denníkTagesspiegel.
Argumentoval, že Nemecko „nemôže riskovať situáciu, ktorú by sme si spôsobili vlastným politickým rozhodnutím a ktorá by sa podobala tej po strate ruského plynu,“ kedy Nemecko muselo opätovne spustiť už odstavené uhoľné elektrárne, aby zabezpečilo stabilné dodávky energie.
Ciele vlády narážajú na regionálne rozdiely
Nemecko má v súčasnosti zákonom stanovený termín ukončenia využívania uhlia na výrobu elektriny do roku 2038. To znamená, že podľa súčasnej legislatívy by najneskôr v tomto roku mali byť všetky uhoľné elektrárne odstavené.
Keď však v roku 2021 vznikla vládna koalícia pod vedením kancelára Olafa Scholza (zložená z Sociálnodemokratickej strany – SPD, Strany zelených a Slobodnej demokratickej strany – FDP), dohodla sa na ambicióznejšom cieli. V rámci svojho koaličného programu si stanovili cieľ posunúť tento termín „ideálne“ o osem rokov skôr, teda na rok 2030.
Strana Zelených (ktorej členom je aj Habeck) trvala na zahrnutí tejto ambície, ktorá bola aj súčasťou ich volebného programu, pričom voľby sa konali niekoľko mesiacov pred vypuknutím energetickej krízy a inváziou Ruska na Ukrajinu.
Lídri z východonemeckých uhoľných regiónov zatiaľ nemajú záujem urýchliť ukončenie výroby energie z uhlia. Tieto oblasti sú silne závislé od uhoľného priemyslu a obávajú sa jeho negatívneho dopadu na zamestnanosť a ekonomiku.
Napriek tomu nemecké ministerstvo hospodárstva predpokladá, že rast cien uhlíka v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) z dlhodobého hľadiska spôsobí, že výroba elektriny z uhlia bude príliš drahá a ekonomicky neudržateľná. Tento trend by mohol viesť k prirodzenému útlmu uhoľnej energetiky v celom Nemecku ešte pred oficiálnym termínom v roku 2038.
V západonemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko však Habeckovo ministerstvo dohodlo s koaličnou vládou na čele s Kresťanskodemokratickou úniou (CDU) a Stranou zelených plán na posunutie ukončenia využívania uhlia do roku 2030 – pod podmienkou, že sa vybudujú dostatočné záložné kapacity.
Klimatické ciele sú ohrozené
Tieto plány minulý týždeň narazili na vážny problém, keď ministerstvo hospodárstva oznámilo, že zákon, ktorý mal spustiť aukcie na výstavbu plynových elektrární pripravených na vodík od roku 2025 (známy ako Zákon o bezpečnosti elektrární), nebude prijatý v pôvodnom termíne pred voľbami.
Hlavným dôvodom je, že spolková CDU (Kresťanskodemokratická únia) odmietla podporiť aktuálnu verziu zákona. Vzhľadom na to, že vláda kancelára Olafa Scholza je menšinová, potrebuje hlasy iných strán v parlamente na schválenie kľúčových projektov, no v tomto prípade sa im potrebnú podporu nepodarilo získať.
Poslankyňa za Stranu zelených, Kathrin Henneberger, reagovala na túto situáciu s tým, že spochybňovanie cieľa ukončiť spaľovanie uhlia do roku 2030 v Severnom Porýní-Vestfálsku je neprijateľné, aj keď zákon o plynových elektrárňach zlyhal. Podľa nej je klimatická kríza príliš naliehavá na to, aby Nemecko mohlo pokračovať v spaľovaní uhlia.
„Klimatická kríza je príliš naliehavá na to, aby sme si mohli dovoliť pokračovať v spaľovaní uhlia,“ povedala Henneberger pre Tagesspiegel. Dodala, že všetky parlamentné strany musia podporovať „dôležité transformačné procesy“, ako sú rozširovanie elektrických sietí, zvyšovanie energetickej efektívnosti a budovanie kapacít na skladovanie energie.
