V rovnakom období vzrástol aj hrubý domáci produkt EÚ o 1,5 %. Najväčší nárast emisií zaznamenali domácnosti a sektor energetických služieb. Napriek celkovému rastu však šesť členských štátov znížilo svoje emisie, pričom štyri z nich to dosiahli popri raste HDP.
Európska únia zaznamenala v poslednom štvrťroku roku 2024 opätovný nárast emisií skleníkových plynov. Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahli emisie v tomto období objem 897 miliónov ton ekvivalentu CO₂ (CO₂-eq), čo predstavuje medziročný nárast o 2,2 % v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2023 (878 miliónov ton CO₂-eq).
Zároveň však hospodárstvo EÚ vykázalo pozitívny trend: hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol o 1,5 %. Tieto čísla pochádzajú zo štvrťročných odhadov emisií podľa ekonomických sektorov, ktoré Eurostat zverejnil s cieľom doplniť bežné socioekonomické ukazovatele, ako sú HDP či zamestnanosť.
Kde sú emisie najvyššie?
Najvýraznejší podiel na raste emisií mali dva sektory: domácnosti, ktorých emisie vzrástli o 5,2 %, a sektor dodávok elektriny, plynu, pary a klimatizácie, ktorý zaznamenal nárast o 4,6 %.
Tieto čísla naznačujú zvýšenú spotrebu energií počas zimného obdobia, ale zároveň poukazujú na neustálu výzvu pri znižovaní uhlíkovej stopy v energeticky náročných oblastiach.
Šesť krajín emisie znižuje
Pozitívne správy prichádzajú zo šiestich členských štátov EÚ, ktoré v rovnakom období zaznamenali pokles emisií skleníkových plynov. Najväčšie medziročné zníženie hlásilo Estónsko (-11,3 %), nasledované Fínskom (-6,1 %) a Švédskom (-2,3 %).
Z týchto šiestich krajín dve – Lotyšsko a Rakúsko – zaznamenali aj pokles HDP, čo môže naznačovať prepojenie medzi ekonomickým spomalením a poklesom emisií. Naopak, Estónsko, Fínsko, Švédsko a Luxembursko dokázali dosiahnuť pokles emisií pri súčasnom raste ekonomiky – ide o povzbudzujúci signál, že hospodársky rast nemusí nevyhnutne znamenať vyššiu záťaž pre životné prostredie.
