V čase, keď Zem zažíva bezprecedentné teplotné rekordy, prichádza znepokojujúca správa o ďalšom náraste emisií skleníkových plynov. Podľa najnovších údajov Global Carbon Project, medzinárodného tímu vedcov sledujúcich globálne emisie, sa v roku 2024 očakáva vypustenie 37,4 miliardy metrických ton oxidu uhličitého do atmosféry.
Tento objem predstavuje nárast o 0,8% v porovnaní s rokom 2023 a je o 300 miliónov ton vyšší ako v predchádzajúcom roku. Hlavným zdrojom tohto nárastu je pokračujúce spaľovanie fosílnych palív.
Situácia je o to alarmujúcejšia, že podľa viacerých správ Organizácie Spojených národov by svet mal znížiť emisie o 42% do roku 2030, aby mal reálnu šancu udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5°C, ktorá bola stanovená Parížskou dohodou.
Napriek urgentnej potrebe redukovať emisie na zmiernenie klimatických zmien, výskumníci konštatujú, že zatiaľ neexistujú žiadne náznaky dosiahnutia vrcholu v emisiách CO2 z fosílnych palív.
Tento trend naznačuje, že globálne úsilie o zníženie emisií zatiaľ nie je dostatočné na odvrátenie najhorších scenárov klimatickej krízy.
Zostáva nám len šesť rokov
Podľa najnovšej štúdie Global Carbon Project sa ľudstvo nachádza na kritickej križovatke v boji proti klimatickým zmenám. Spoluautor výskumu Stephen Sitch varuje, že ak budeme pokračovať v súčasnom tempe spaľovania fosílnych palív, už o šesť rokov prekročíme hranicu oteplenia o 1,5°C oproti predindustriálnemu obdobiu. Táto hranica bola stanovená ako kľúčový cieľ Parížskej klimatickej dohody z roku 2015.
Situácia je o to naliehavejšia, že podľa údajov OSN sme už teraz dosiahli oteplenie o 1,3°C. Mike O’Sullivan, klimatológ z Univerzity v Exeteri a ďalší spoluautor štúdie, zdôrazňuje nedostatočnosť súčasných globálnych opatrení na zníženie emisií.
Apeluje na potrebu radikálne zvýšiť ambície a hľadať inovatívne riešenia mimo zaužívaných postupov, pričom zdôrazňuje nutnosť oslobodiť sa od vplyvu záujmov fosílneho priemyslu.
Vedci pri svojom výskume čerpali z oficiálnych správ o emisiách z rozvinutých krajín a dát z ropného priemyslu. O’Sullivan dodáva, že údaje za rok 2024 zahŕňajú aj odhady pre posledné mesiace roka, čím poskytujú komplexný obraz o súčasnom stave a blízkej budúcnosti globálnych emisií.
Kto sú hlavní znečisťovatelia?
Global Carbon Project zverejnil najnovšie údaje o emisiách uhlíka, zamerané na štyroch najväčších producentov – Čínu, USA, Indiu a Európu. Zároveň poskytli detailné informácie o približne 200 krajinách za rok 2023.
Čína zostáva najväčším znečisťovateľom, zodpovedným za 32% globálnych emisií. Napriek očakávaniam analytikov, že Čína už dosiahla vrchol svojich emisií, v skutočnosti zaznamenala mierny nárast o 0,2% oproti roku 2023. Emisie z uhlia vzrástli o 0,3%.
India, tretí najväčší producent emisií (8% globálneho podielu), zaznamenala výrazný nárast o 4,6% v roku 2024. USA a Európa naopak zaznamenali pokles emisií.
Experti poznamenávajú, že hoci čínske emisie momentálne stagnujú, celkový trend nárastu emisií je poháňaný najmä rozvojovými krajinami a Čínou. O’Sullivan z výskumného tímu dodáva, že čínske emisie by mohli v najbližších mesiacoch klesnúť na nulu, no situácia zostáva neistá.
Tieto údaje poukazujú na pretrvávajúce výzvy v globálnom úsilí o zníženie emisií uhlíka, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách.
Kde naopak, emisie klesli?
V kontraste s celkovým globálnym nárastom emisií, niektoré krajiny zaznamenali významný pokrok v ich znižovaní. Spojené štáty a Európska únia sú na čele tohto pozitívneho trendu.
USA dosiahli zníženie emisií o 0,6%, primárne vďaka obmedzeniu využívania uhlia, ropy a cementu. Napriek tomu, že USA v roku 2024 stále produkovali 13% globálnych emisií CO2, ich historický podiel od roku 1950 predstavuje 21% svetových emisií. Tento fakt je obzvlášť dôležitý vzhľadom na dlhodobé zotrvávanie skleníkových plynov v atmosfére.
Európa, zodpovedná za 7% svetových emisií uhlíka, zaznamenala ešte výraznejší pokles. Jej emisie CO2 klesli o 3,8% v porovnaní s predchádzajúcim rokom, najmä vďaka značnému zníženiu využívania uhlia.
O’Sullivan z výskumného tímu zdôraznil, že celkovo 22 krajín preukázalo konzistentné znižovanie emisií. Medzi rokmi 2014 a 2023 najvýraznejšie poklesy zaznamenali Spojené štáty, Japonsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina.
Tieto údaje naznačujú, že niektoré rozvinuté ekonomiky úspešne implementujú stratégie na znižovanie svojej uhlíkovej stopy, čo môže slúžiť ako inšpirácia pre ostatné krajiny v globálnom úsilí o zmiernenie klimatických zmien.
