Európska únia plánuje tento týždeň predstaviť návrh na zachovanie povinných cieľov pre dopĺňanie zásobníkov plynu pred zimou. Tento krok však narazil na odpor viacerých členských štátov, predovšetkým Nemecka, ktoré žiada väčšiu flexibilitu. Dôvodom sú obavy, že tieto pravidlá umelo zvyšujú ceny plynu.
Opatrenie zavedené v čase krízy
Povinné plnenie plynových zásobníkov nebolo vždy súčasťou energetickej politiky EÚ. Blok sa na tomto pravidle dohodol v roku 2022, keď Európa čelila energetickej kríze v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Cieľom bolo zabezpečiť dostatok plynu na zimu a predísť prudkým cenovým výkyvom.
V súčasnosti platí, že členské krajiny musia do novembra naplniť svoje zásobníky plynu na 90 %. Tento systém sa osvedčil v tom, že Európa mala v uplynulých dvoch zimách dostatok plynu, no viaceré krajiny teraz tvrdia, že zbytočne predražuje ceny energií a je potrebné ho upraviť, referuje portál Politico.
Rast cien a tlak na priemysel
Debata prichádza v čase, keď EÚ predstavila plán Clean Industrial Deal, ktorého cieľom je pomôcť energeticky náročným odvetviam, ako sú oceliarstvo, cementárstvo a papierenský priemysel. Tieto sektory sa sťažujú, že vysoké ceny energií znižujú ich konkurencieschopnosť, pričom európske podniky už teraz platia za energie dvakrát viac ako ich americké náprotivky.
Podľa analytičky Laury Page zo spoločnosti Kpler navyše Európa túto zimu opustí s nižšími zásobami plynu ako v rokoch 2022 a 2023. Dôvodom sú chladné vlny a strata ruského plynu prepravovaného cez Ukrajinu minulý mesiac.
To znamená, že Európa bude musieť toto leto vo veľkom dovážať skvapalnený zemný plyn (LNG), čo zvýši konkurenciu s Áziou a pravdepodobne udrží ceny na vysokej úrovni. Momentálne sú zásobníky plynu v EÚ naplnené na 39,5 %.
Dotácie a obavy členských krajín
Tlak na naplnenie zásobníkov plynu vedie krajiny k tomu, že dotujú nákupy plynu. Podľa jedného zdroja z plynárenského priemyslu, ktorý si želal zostať v anonymite, desať krajín EÚ a Spojené kráľovstvo tento rok vynaložia až 30 miliárd eur na nákup a skladovanie plynu.
Tieto náklady vyvolávajú obavy v hlavných mestách EÚ. Na nedávnom stretnutí veľvyslancov v Bruseli krajiny ako Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Dánsko, Španielsko, Grécko, Česko, Francúzsko a Holandsko vyjadrili nesúhlas s aktuálnymi pravidlami a požadovali ich väčšiu flexibilitu alebo dokonca úplné zrušenie povinného plnenia.
Komisia prisľubuje flexibilitu, ale povinné ciele ostanú
Napriek protestom však Európska komisia neplánuje úplné uvoľnenie pravidiel. Nový návrh síce poskytne členským štátom viac priestoru pri plnení priebežných mesačných cieľov, no konečný novembrový cieľ ostane záväzný.
V rámci Clean Industrial Deal Komisia naznačila, že bude uvažovať o „flexibilnejších pravidlách“ pre skladovanie plynu, no zatiaľ nešpecifikovala, ako by mali vyzerať.
V texte návrhu uviedla, že nové ciele pomôžu „zmierniť tlak na systém a zabrániť narušeniam trhu spojeným s dopĺňaním zásobníkov plynu, čím podporia dopĺňanie zásob za výhodnejších podmienok a posilnia bezpečnosť dodávok.“
Bude však táto rovnováha medzi energetickou bezpečnosťou a cenovou stabilitou stačiť na uspokojenie všetkých členských štátov? To sa ukáže v najbližších mesiacoch.
