Európsky parlament prijal nový cieľ pre záchyt uhlíka, do roku 2050 sa môžeme stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom

 Európsky parlament (EP) v utorok schválil revíziu nariadenia o využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF). Dokument navrhuje zvýšenie prirodzeného záchytu uhlíka, vďaka čomu by sa Európska únia (EÚ) mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a mohla by sa zvýšiť aj biologická rozmanitosť v súlade s Európskou zelenou dohodou.

Emisie skleníkových plynov

Poslanci prijali revíziu pomerom hlasov 479 za, 97 proti a 43 sa zdržalo hlasovania, informuje parlament v tlačovej správe.

Pre čisté odstránené emisie skleníkových plynov v sektore využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva má EÚ cieľ do roku 2030 dosiahnuť úroveň 310 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2), čo je približne o 15 % viac ako v súčasnosti. To by znamenalo zníženie emisií v celej EÚ do roku 2030 o približne 57 % namiesto 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Všetky členské štáty budú mať stanované vnútroštátne záväzné ciele na obdobie do roku 2030 týkajúce sa emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania v sektore LULUCF, ktoré budú vychádzať z aktuálnych úrovní odstraňovania a z potenciálu toto odstraňovanie naďalej zvyšovať.

Osobitý mechanizmus flexibility

Súčasné pravidlá sú platné do roku 2025 a členské štáty musia v tomto období zabezpečiť, aby emisie v danom sektore neprekročili zachytené množstvo. Od roku 2026 záväzné ročné ciele krajín EÚ nahradí štvorročný rozpočet na obdobie 2026 – 2029.

Krajiny EÚ môžu nakupovať alebo predávať kredity za odstraňovanie emisií, ktoré dostali podľa nariadenia o LULUCF a nariadenia o spoločnom úsilí, aby sa im tak podarilo dosiahnuť stanovené ciele. V prípade prírodných katastrof, ako sú lesné požiare, zaručí členským štátom kompenzáciu osobitný mechanizmus flexibility.

Nápravné opatrenia

Nariadenie tiež zlepšuje monitorovanie, podávanie správ a overovanie emisií a odstraňovania uhlíka, vďaka čomu môžu členské štáty EÚ presnejšie sledovať pokrok pri dosahovaní svojich cieľov, a to aj s väčším využitím geografických údajov a údajov diaľkového snímania.

Pri nedosiahnutí pokroku budú musieť členské štáty prijať nápravné opatrenia. Nedodržanie pravidiel bude tiež sankcionované. Členská krajina, ktorá tak spraví bude mať pripočítaných k jej cieľu na rok 2030 108 % emisií skleníkových plynov nad rámec jej rozpočtu na roky 2026 – 2029.