Európu čaká najchladnejšia zima od vypuknutia vojny na Ukrajine, čo môže výrazne zvýšiť dopyt po kúrení a ešte viac zhoršiť už aj tak vysoké ceny energií. Podľa meteorologických modelov sa teploty v nasledujúcich mesiacoch udržia pod úrovňou posledných dvoch rokov. Situáciu navyše komplikuje hrozba zastavenia dodávok ruského plynu cez Ukrajinu a neisté poveternostné podmienky.
Podľa údajov Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF), ktoré spracovala agentúra Bloomberg, sa očakáva, že zima 2024/2025 bude chladnejšia ako predošlé dve.
To znamená zvýšený dopyt po kúrení a väčší tlak na energetické zdroje. Údaje spoločnosti Maxar Technologies naznačujú, že spotreba energie by mohla dosiahnuť najvyššiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine.
Výkyvy môžu situáciu skomplikovať
Napriek očakávanému poklesu teplôt meteorológovia predpokladajú, že podobne ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, celkové teploty zostanú mierne nad sezónnymi normami. Napriek tomu je Európa stále zraniteľná voči výkyvom počasia, ktoré môžu situáciu dramaticky zhoršiť.
Ak by prišlo k dlhodobému ochladeniu, ceny plynu a elektriny by mohli prudko vzrásť. Situácia sa môže ešte viac vyhrotiť od 1. januára 2025, keď môže dôjsť k úplnému zastaveniu dodávok ruského plynu cez Ukrajinu – práve v období, keď teploty zvyknú dosahovať svoje sezónne minimá.
Už teraz sa vplyvom chladného počasia a slabého vetra čerpajú zásoby plynu rýchlejším tempom, než je obvyklé. To vyvoláva obavy nielen o prežitie zimy, ale aj o dostatočné doplnenie zásob na budúcu vykurovaciu sezónu.
Atmosférické javy opäť ovplyvnia počasie
Jedným z faktorov, ktorý by mohol priniesť nečakané zmeny v počasí, je tzv. náhle stratosférické oteplenie (SSW – Sudden Stratospheric Warming). Tento jav oslabuje polárny vír, ktorý normálne udržiava chladný vzduch na póloch.
Meteorológ Andrew Pedrini z forecastera Atmospheric G2 upozorňuje, že súčasné vzorce počasia v novembri sú podobné tým, ktoré v minulosti viedli k SSW. „Momentálne pozorne sledujeme situáciu, pretože sa zdá, že je v súlade so zimami, ktoré zažili SSW. To môže mierne zvýšiť pravdepodobnosť takéhoto javu neskôr v tejto zime,“ uviedol Pedrini.
Meteorológovia z portálu Severe Weather varujú, že tento rok môže chladné počasie pretrvať dlhšie, než býva zvykom. Hlavným faktorom je fenomén La Niña, ktorý výrazne ovplyvňuje tlakové systémy a tým aj celkové poveternostné podmienky.
Počas tohto javu sa nad severným Atlantikom stabilizuje vysoký tlak, zatiaľ čo nad Škandináviou a severnou Európou sa formuje nízkotlaková oblasť. Toto rozloženie tlakových útvarov uľahčuje prenikanie chladného arktického vzduchu do vnútrozemia Európy, čo môže spôsobiť výrazné ochladenie.
Dôsledkom takéhoto atmosférického nastavenia môžu byť jedny z najchladnejších januárových teplôt za posledné roky či dokonca desaťročia. Aj keď ochladenie oceánskych vôd nie je jediným faktorom, ktorý prispieva k nezvyčajne studenej zime v Európe, jeho vplyv je neprehliadnuteľný.
Odborníci už teraz naznačujú, že zima v sezóne 2025/2026 môže byť úplne odlišná. Očakáva sa totiž nástup fenoménu El Niño, ktorý môže priniesť úplne iné poveternostné podmienky a zmeniť priebeh zimy na európskom kontinente.
Kde bude v Európe najchladnejšie?
Podľa meteorológa Matthewa Drossa zo spoločnosti Maxar sa očakávajú relatívne mierne podmienky v severnej a strednej Európe. Najsilnejší pokles teplôt by mal nastať najmä na juhu Európy – v Taliansku a na Balkáne.
Podľa predpovedí Weather Services International sa v decembri očakáva pokles teplôt pod sezónne normy, čo zvýši dopyt po kúrení. Napríklad v Osle by priemerná teplota mohla klesnúť až na -12 °C dňa 8. decembra, čo je o 9 °C menej, než je 30-ročný priemer.
