Nedávno realizovaná štúdia dopadov klimatickej krízy na pôde Dartmouth College v Spojených štátoch amerických (USA) ukázala, že vlny horúčav, ktoré zasiahli planétu v rokoch 1992 až 2013, stáli globálnu ekonomiku približne 16 miliárd amerických dolárov (USD). Realizovaný výskum bral do úvahy celkový vplyv extrémneho počasia na infraštruktúru, poľnohospodárstvo, ľudskú produktivitu, zdravie a mnohé ďalšie kľúčové faktory.
Skutočné dopady extrémneho počasia sú stále podceňované
Justin Mankin, ktorý je jedným z hlavných autorov štúdie, v nej hovorí aj o tom, že doteraz sme pri podobných výskumoch podceňovali skutočné ekonomické náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s globálnym otepľovaním a ešte stále tento fakt podceňujeme. Štúdia bola publikovaná v renomovanom vedeckom časopise Science Advances a okrem iného poukázala aj na skutočnosť, že aj keby sme mali najnižšie možné emisie CO2, tak je to oblasť trópov a globálneho juhu, ktorá je práve v dôsledku zvyšujúcich sa teplôt ekonomicky najzraniteľnejšia a najviac je ohrozená hospodárskou depresiou v dôsledku extrémnych horúčav.
Vedci pri výskume pracovali s údajmi odrážajúcimi približne 66 % populácie, ktoré súviseli s meraním teploty a boli získané počas piatich najteplejších dní v rokoch 1992 až 2013. Tieto informácie následne porovnali s národnými ekonomickými údajmi z rovnakého obdobia rozdelených podľa jednotlivých regiónov. Výsledky ukázali, že extrémne horúčavy mali široké spektrum dopadov na ľudský organizmus, zdravie, celkovú pohodu, pracovný výkon ľudí, ako aj na naše každodenné osobné a ekonomické rozhodnutia na všetkých úrovniach.
Čo všetko už vieme o dopadoch extrémnych teplôt na naše životy?
„V súčasnosti už poznáme a uvedomujeme si ničivé vplyvy extrémnych horúčav na našu úrodu, ako aj ich škodlivý dopad na človeka, ktorý sa prejavuje napríklad ako úpal. Výrazne vysoké teploty však majú aj ďalšie negatívne dopady na ľudský organizmus a jeho fyzický aj psychický výkon, akým je napríklad zvýšená medziľudská agresivita, vyššia miera úrazov či znížená duševná výkonnosť,“ uviedol to v súvislosti so zverejnenými výsledkami Christopher Callahan, ktorý je ďalším z autorov realizovanej štúdie.
Unikátny vynález: Solárne strešné okno vyrába pitnú vodu a je zdrojom obnoviteľnej energie
Až donedávna bola pritom väčšina výskumov v tejto oblasti založená skôr na rôznych priemeroch, čo však podľa niektorých vedcov dostatočne neodráža reálne následky mnohých lokálnych udalostí, uviedla to Leonie Wenz z Postupimského inštitútu pre výskum klimatických vplyvov. Výsledky inštitútu neboli súčasťou spomínanej štúdie, s realizovaným výskumom sa však zhodujú na tom, že doteraz vykonávané prieskumy a ich výsledky úplne neodrážajú stavy, ktoré ľudia prežívajú v dôsledku vysokých teplôt a ani to, aké dopady to má v skutočnosti na ich osobné a pracovné životy, čo sa odráža aj v celkovej produktivite práce a ekonomickej sile.
Vplyv tepla na HDP
To, na čom nám skutočne záleží a čo ovplyvňuje našu celkovú pohodu, produktivitu a naše každodenné menšie aj zásadné životné rozhodnutia, sú extrémy, ktoré sa menia zo dňa na deň alebo z týždňa na týždeň. Realizovaná štúdia tiež zistila, že najbohatšie regióny sveta, ako sú oblasti Európy a Severnej Ameriky, zaznamenali v dôsledku extrémnych horúčav ročný pokles HDP na obyvateľa v priemere o 1,5 %. Pre porovnanie ďalej výskum uvádza, že regióny s nízkymi príjmami, ako je India a Indonézia, evidovali ročný pokles HDP na obyvateľa vo výške 6,7 %.
