Prvé veterné elektrárne sa začali budovať už v sedemdesiatych rokoch. Keďže i turbíny majú obmedzenú životnosť, v súvislosti s touto obnoviteľnou energiou sa objavuje nový problém, a to čo s vyradenými turbínami. Je táto energia naozaj obnoviteľná?
V minulých desaťročiach sme boli svedkami výrazného rastu využívania obnoviteľných zdrojov energie ako odpovede na globálne environmentálne výzvy. Veterné turbíny sa stali jedným z hlavných symbolov tejto transformácie, no dnes čelíme novému problému – čo so zastaranými veternými turbínami? Je ich možné recyklovať?
Valí sa na nás vlna odpadu?
S nárastom využívania energie veterných turbín po celom svete sa vynárajú otázky týkajúce sa ich dlhodobej udržateľnosti.
Najväčšie výzvy, ktorým čelí slnečná revolúcia
Veterné turbíny majú obmedzenú životnosť, zvyčajne približne 20 až 30 rokov. To znamená, že prvá generácia turbín dožíva. To je však len zlomok toho, čo nás čaká o pár rokov, keďže boom veterných elektrární nastal najmä v poslednom desaťročí.
Valí sa na nás vlna odpadu, keďže väčšina vyradených veterných turbín končí na skládkach?
Najväčším problémom sú lopatky rotorov
Recyklácia veterných turbín je komplexná výzva. Tieto zariadenia obsahujú rôzne materiály, ako sú oceľ, betón, sklovlákna, kompozitné materiály a elektronické súčiastky. Ich rozoberanie na jednotlivé komponenty a následná recyklácia týchto materiálov vyžadujú špeciálne technológie a zariadenia. Niektoré zložky sú náročné na recykláciu, čo môže spomaliť a skomplikovať celý proces.
Čo sa týka recyklácie, najväčším problémom sú lopatky rotorov, ktoré sú vyrobené z ťažko recyklovateľného materiálu. Lopatky sa väčšinou vyrábajú zo sklenených alebo uhlíkových vláken, ktoré je náročné oddeliť od ostatných materiálov, preto končia na skládkach.
V samotných Spojených štátoch sa predpokladá, že do roku 2024 bude každý rok pribúdať zhruba 8000 lopatiek, ktoré budú vyradené z turbín. Podľa agentúry BloombergNEF sa aj v Európe očakáva, že minimálne do roku 2023 bude každý rok pribúdať približne 3800 takýchto lopatiek.
Celkovo nám hrozí globálny nárast odpadu z lopatiek veterných turbín z asi 400 000 ton ročne v roku 2030 na približne 2 milióny ton do roku 2050.Vzhľadom na uvedené množstvo ide o dosť akútny problém.
Riešením môže byť tepelná rekuperácia
Nádej nám dávajú vedci z Katedry strojného a leteckého inžinierstva na Strathclyde, ktorým sa podarilo objaviť riešenie na tepelnú rekuperáciu a následnú úpravu sklenených vlákien z kompozitného šrotu GRP.
Výhodou je, že nová technológia vyvinutá univerzitou produkuje vlákna strednej až vysokej kvality a recyklácia GRP by tak mohla pokryť až 50% globálneho dopytu po sklenených vláknach.
Recyklovaný GRP bude atraktívny aj pre odvetvia mimo oblasti veternej energie a môže byť prispôsobený pre celý rad rôznych kompozitných aplikácií.
V súčasnosti sa GRP (alebo sklenené vlákno) používa v odvetviach, ako je výroba automobilov, námorných plavidiel, výroba ropy a plynu, stavebníctvo a športové potreby.