Podporovatelia vodíkových projektov v Spojených štátoch amerických (USA) sú presvedčení o tom, že tieto koncepty by mali byť ako prvé financované z peňazí daňových poplatníkov ako vhodné riešenia klimatickej krízy. Vodík je najmenšia, najľahšia a najrozšírenejšia molekula vo vesmíre. Na Zemi sa táto látka nevyskytuje prirodzene, možno ju však oddeliť od vody (H2O) alebo uhľovodíkových zlúčením (fosílne palivá), ako je plyn, uhlie a ropa s cieľom používať ho ako zdroj energie. V USA už v súčasnosti politici vyčlenili na vodíkové projekty takmer 26 miliárd amerických dolárov (USD). Je však vodík naozaj vhodným riešením klimatickej krízy?
Vodík ako raketové palivo
Vodík sa už v súčasnosti používa ako raketové palivo, mnohí jeho zástancovia však idú ešte ďalej a chceli by ho presadiť ako čistú a bezpečnú alternatívu k rope a plynu určených na vykurovanie a pozemské spôsoby dopravy. Vodík je politicky horúcou témou vo viacerých krajinách a našiel si už mnohých svojich priaznivcov, je to však skutočne optimálne riešenie klimatickej krízy? Britský denník The Guardian v tejto súvislosti píše, že priemysel fosílnych palív vidí vodík ako spôsob pokračovania v rozširovaní existujúcej infraštruktúry. Ľudia z organizácie Priatelia Zeme v posledných rokoch sledovali rôzne úspešné PR aktivity a lobistické snahy v prospech vodíka ako univerzálneho riešenia v oblasti ochrany klímy.
Výkum klimatológov (bez prepojenia na fosílne palivá) však vyvrátil tvrdenia o tom, že vodík by mal byť jediným hráčom v našej dekarbonizovanej budúcnosti. Podľa vedcov by vodík mohol zohrávať dôležitú úlohu v nahrádzaní najviac znečisťujúcich látok, to však tiež len za predpokladu, že by bol extrahovaný z vody pomocou obnoviteľných zdrojov energie. Vodík získavaný z fosílnych palív by tiež mohol pomôcť, a to napríklad pri poháňaní niektorých druhov dopravy, ako sú lety na dlhé vzdialenosti.
Ťažba vodíka je energeticky náročná
Ťažba vodíka je energeticky náročná, takže v praxi je pri posudzovaní jeho efektivity v boji proti klimatickej kríze kľúčový zdroj a spôsob jeho získavania. V súčasnosti pochádza až 96 % vodíka na svete z uhlia (hnedý), plynu (šedý) a zvyšok je tvorený jadrovými (ružový) a obnoviteľnými zdrojmi, ako je voda, slnečné žiarenie a vietor. Pri produkcii šedého a hnedého vodíka sa však uvoľňuje do atmosféry oxid uhličitý (CO2) a nespálený prchavý metán. Tento znečisťujúci vodík je pritom tým, čo sa v súčasnosti používa ako chemická základňa pre výrobu hnojív na báze dusíka, plastov a ocele v iných priemyselných odvetviach.
Modrý vodík je zase riešením, do ktorého najviac investuje priemysel fosílnych palív, keďže pochádza z plynu, pričom produkovaný CO2 sa má zachytávať a skladovať pod zemou. Predstavitelia tejto skupiny tvrdia, že disponujú technológiou na zachytenie 80 % – 90 % CO2, v skutočnosti je to však podľa denníka The Guardian bližšie k 12 %, a to pri hodnotení každej fázy tohto energeticky náročného procesu podľa recenzovanej štúdie vedcov z Cornellovej univerzity v USA z roku 2021. Kameňom úrazu by však boli pri výrobe modrého vodíka aj emisie metánu, ktoré ohrievajú planétu ešte rýchlejšie ako CO2 a tieto emisie by boli pri výrobe modrého vodíka ešte vyššie, ako pri produkcii šedého vodíka.
Pojem čistý vodík pritom uviedol do praxe priemysel fosílnych palív, a to len niekoľko mesiacov po tom, ako spomínaná štúdia vedcov z Cornellovej univerzity odhalila, že modrý vodík zanecháva podstatne väčšiu stopu skleníkových plynov, ako samotné spaľovanie plynu, uhlia alebo ropy určených na vykurovanie.
Europarlament a rada sa dohodli, je známa predbežná podoba Mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach
Zelený vodík môže byť ekologický len po vybudovaní nových obnoviteľných zdrojov
Zelený vodík sa získava elektrolýzou z vody, a to pomocou elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, ako sú voda, slnečné žiarenie a vietor. Odborníci na klímu (bez prepojenia na fosílne palivá) však tvrdia, že zelený vodík môže byť ekologickým riešením len vtedy, ak budú vybudované nové obnoviteľné zdroje na výrobu vodíka. Z tejto priemyselnej oblasti sa však ozývajú hlasy namierené proti týmto snahám s odvolaním sa na skutočnosť, že tieto doplnkové pravidlá nie sú praktické najmä v prvých rokoch výroby a podľa spoločnosti BP America výrazne obmedzia rozvoj vodíkových projektov.
„V dekarbonizovanej budúcnosti môže mať skutočne zelený vodík len zanedbateľnú úlohu. To, čoho sme svedkom dnes, je preto len marketingový výtvor ropného a plynárenského priemyslu, ktorý bol poriadne prehnaný,“ uviedol to Robert Howarth, ktorý je profesorom ekológie a biológie životného prostredia na Cornellovej univerzite.
Čo všetko je v stávke v USA?
Denník The Guardian ďalej píše, že okrem spomínaných 26 miliárd USD vyčlenených na priame financovanie vodíkových projektov by mohlo byť v nasledujúcich desaťročiach uvoľnených ďalších približne 100 miliárd USD vo forme neobmedzených daňových úverov, čo je skutočne veľa peňazí daňových poplatníkov. Spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá zároveň používajú vodík ako odôvodnenie výstavby ďalších potrubí, pričom tvrdia, že táto infraštruktúra môže byť v budúcnosti použitá pre čistý vodík.
Vodík je však vysoko horľavý a korozívny prvok a bolo by preto veľmi nákladné prerobiť súčasnú ropnú a plynárenskú infraštruktúru tak, aby bola bezpečná pre vodík. Pritom tiež platí, že hoci vodík nie je skleníkovým plynom, nie je ani úplne neškodný. Zhoršuje napríklad niektoré skleníkové plyny a spôsobuje to, že metán ostáva v atmosfére dlhšie.
„Toto je príležitosť raz za generáciu investovať do skutočných riešení s nulovými emisiami, môže to však skončiť katastrofou, ak federálna vláda vloží vzácne finančné zdroje do infraštruktúry a technológií, ktoré by ešte mohli zhoršiť súčasnú klimatickú krízu a spôsobiť ďalšie škody na verejnom zdraví,“ povedala Sara Gersen, ktorá je právničkou pre čistú energiu v organizácii Earthjustice.
Palivo označované ako „priateľské ku klíme“ predstavuje obrovské riziko vzniku rakoviny
Existuje nejaká úloha pre vodík v dekarbonizovanej budúcnosti?
Podľa vedcov takáto možnosť existuje, ale len v obmedzenom rámci. Vzhľadom na to, že pri výrobe, skladovaní a preprave vodíka je potrebné viac energie, ako sa získa jeho premenou na užitočnú energiu, je nevyhnutné pri jeho získavaní používanie obnoviteľných zdrojov (skutočný zelený vodík). Pri akomkoľvek inom spôsobe si výroba vodíku bude vyžadovať väčšie množstvo fosílnych palív.
Michael Liebreich, ktorý je tvorcom rebríčka výhod vodíka, v tejto súvislosti uviedol, že výmena čistého vodíka za šedý a hnedý (na báze fosílnych palív), ktoré sa v súčasnosti používajú v syntetických hnojivách, petrochemických výrobkoch a oceli, je samozrejmosťou. Uhlíková stopa globálnej výroby vodíka sa podľa jeho slov v súčasnosti rovná emisiám skleníkových plynov produkovaných Nemeckom, takže čím skôr prejdú firmy na zelený vodík (vyrábaný z obnoviteľných zdrojov), tým lepšie.
Užitočný by mohol byť aj na spomínaných letoch na dlhé vzdialenosti, pri ťažkých strojoch či skladovaní prebytočnej veternej a slnečnej energie. Pre väčšinu foriem dopravy, ako sú autá, bicykle, autobusy či vlaky, ako aj v oblasti vykurovania domácností, však podľa Liebreicha existujú aj bezpečnejšie, čistejšie a lacnejšie technológie, ako sú napríklad elektrické vozidlá na batérie alebo tepelné čerpadlá. Investície v podobe času a peňazí do výroby vodíka tak podľa neho nemajú žiadnu hodnotu.
Howarth v tejto súvislosti dodal, že: „Obnoviteľná elektrina je vzácnym zdrojom. Priama elektrifikácia a batérie ponúkajú oveľa viac možností v oblasti problematiky klimatickej krízy a sú dostupné rýchlejšie. Je to obrovské plytvanie zdrojmi, čo i len hovoriť o vykurovaní domácností a osobných automobilov vodíkom,“ dodal.
