Klimatická zmena si vyžaduje kritické myslenie a regionálne riešenia. Téma už však degradovala na „krčmovú“ diskusiu - ROZHOVOR

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Tento článok pre vás načítala AI.

Klimatická zmena je témou, ktorá je nielen fascinujúca, ale aj komplexná a často nesprávne pochopená.

Viceprezident International Climate Adaptation Research Institute (ICARI) na Slovensku Ján Rapan sa v rozhovore pre agentúru SITA vyjadruje k zjednodušeniam a nepresnostiam šírenými v spoločnosti cez povrchných klimatických aktivistov.

Podľa neho mnohí ľudia chápu klimatickú zmenu len čiastočne, čo môže byť problematické. „Téma klimatickej zmeny už degradovala na ‚krčmovú‘ diskusiu,“ upozorňuje Rapan a zdôrazňuje potrebu odborného štúdia pre skutočné pochopenie problému.

Je nutné si otvoriť obzory poznania

Klimatická zmena existovala podľa neho aj bez ľudského zásahu a je súčasťou prirodzených cyklov na Zemi. Avšak ľudská činnosť, najmä od priemyselnej revolúcie  spojená s rastom populácie, prispela k urýchleniu týchto zmien. „My, ľudia, sme v tejto prírode ako taká chyba,“ uvádza Rapan

dodáva, že je nutné otvoriť si obzory poznania, keďže klimatická zmena je interdisciplinárna záležitosť, ktorú je potrebné dlhodobo študovať. Rapan navrhuje začať štúdiom a uvedomením si vlastných nevedomostí. „Snaha dozvedieť sa viac má otvoriť tú diskusiu,“ hovorí.

Apeluje aj na používanie kritického myslenia v záplave informácií na internete. Rapan, ktorý sa venuje viac ako 15 rokov klimatickej zmene, priznáva, že aj napriek tomu stále nachádza aspekty, ktoré je potrebné pochopiť.

Je dôležité pomenovať veľké problémy

Dátový vedec Ján Rapan, zdôraznil, že antropogencká (ľuďmi spôsobená) časť klimatickej zmeny je výsledkom dlhodobého procesu spojeného s industriálnym rozvojom, od industriálnej revolúcie v polovici 19. storočia.

Tvrdí, že v roku 1984 bola vyprodukovaná zhruba polovica všetkých emisií obdoba od roku 1850 až po 2023. „Ekosystém po druhej svetovej vojne už nedokázal spracovať antropogenický objem emisií,“ uviedol Rapan a poukázal na rastúci skleníkový efekt.

Upozornil na rastúci podiel krajín BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika + noví členovia od 2024)  na celosvetovej produkcii emisií, pričom spoločenstvo produkuje viac ako 50 % svetových GHG emisií. „Je dôležité pomenovať veľké problémy a začať ich riešiť,“ dodal Rapan.

Kritizuje jednoduché emisné kalkulačky ako nepresné modely a vyzýva na využitie presných meraní emisií. Len na území Slovenska predpokladá ICARI rast priemernej teploty o 2,64 °C do roku 2050, pričom táto hodnota môže do konca storočia prekročiť 3 °C. A to v prípade optimistického scenára.

Neúspešnú komunikáciu s magistrátom Bratislavy

Podľa Rapana, by ani odstránenie všetkých emisií v krajine nezabránilo pokračovaniu klimatických zmien. „Musíme pomenovať problémy a riziká, ale aj riešenia,“ apeloval. Zdôrazňuje dôležitosť regionálnych prístupov, pretože každá krajina má svoje špecifiká, ktoré treba brať do úvahy pri klimatickej adaptácii.

Rapan, tiež varuje pred nepresnými a nedostatočne podloženými meraniami emisií. „Meranie koncentrácie N2O na niekoľkých miestach po dobu 15 minút nemožno považovať za seriózny výskum,“ povedal v súvislosti s nedávnym meraním emisií z dopravy uskutočneným dvoma aktivistickými organizáciami. Zároveň potrebu merania mikroklimatických parametrov pre presnejšie výsledky.

Napriek úzkej spolupráci ICARI s municipálnym sektorom vníma neúspešnú komunikáciu s magistrátom Bratislavy pri tejto iniciatíve. Rapan varuje pred izolovaním klimatického aktivizmu od pragmatických riešení a zdôrazňuje, že klimatické ciele nemôžu byť oddelené od ekonomických dopadov.

Nerealistické ciele Green Dealu

Poukazuje na nerealistické ciele Green Dealu, ako je vysádzanie troch miliárd stromov do roku 2030. Rapan upozorňuje aj na slabú recykláciu fotovoltaických panelov v EÚ, na ktorú Slovensko nie je pripravené. „My na Slovensku nemáme recyklačnú linku.“

ICARI momentálne vedie významný projekt v spolupráci so spoločnosťou Strabag zameraný na skúmanie adaptačných opatrení pre budovy. „Budujeme tak jedno z najväčších výskumných laboratórií na adaptačné opatrenia pre budovy v Strednej Európe,“ uviedol Rapan.

Inštitút tiež spolupracuje so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a slovenskými a zahraničnými univerzitami na skúmaní mestských teplotných ostrovov a ďalších klimatických výziev, čím pomáha mestám a firmám adaptovať sa na klimatické zmeny a udržať si ekonomickú stabilitu.

Momentálne pripravuje ICARI automatizované klimatické riešenia v spolupráci s Trinity College Dublin zamerané na efektívne využívanie geoanalytických dát na definovanie adaptačných opatrení v konkrétnom mieste..

V rozhovore sa dozviete viac o:

  • vyhlásenia klimatických aktivistov často skĺzavajú do osobných prejavov bez zodpovednosti
  • historické aspekty a globálne výzvy klimatickej zmeny podľa experta ICARI
  • Slovensko čelí zvyšujúcim sa teplotám, adaptácia na zmenu klímy je kľúčová
  • kritika merania emisií v Bratislave a klimatického plánu 2030
  • vedec kritizuje nereálne ciele Green Dealu a poukazuje na význam odborných diskusií pri riešení klimatických problémov
  • nutnosť reštartu Green Dealu a vedecké opatrenia a medzinárodné projekty ICARI usilujúcich o klimatickú odolnosť miest
  • ICARI so združením ZMOS rozbieha spoluprácu na zlepšení klimatickej adaptácie slovenských miest a obcí

Rozhovory zo štúdia SITA si môžete vypočuť aj na —> Spotify

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Rapan
Firmy a inštitúcie ICARI International Climate Adaptation Research Institute