Na svete sa každoročne vyprodukujú milióny metrických ton plastov. Polovica z plastového odpadu sa pritom v súčasnosti recykluje, spaľuje alebo je vyhodená na skládky, veľká časť z neho však končí aj v našich oceánoch.
Plastový vír medzi Havajom a Kaliforniou
V Tichom oceáne v regióne medzi Kaliforniou a Havajom sa dohromady spojilo množstvo plastových odpadkov a tieto vytvorili vír plastového odpadu trikrát väčší, ako je Francúzsko. Tamojší vedci si pri pohľade na túto gigantickú plastovú hromadu položili kľúčovú otázku o tom, odkiaľ sa berie všetok tento plast? Louis Lugas Wicaksono použil vo zverejnenom obrázkovom grafe údaje pochádzajúce z vedeckých materiálov Lourensa J.J. Meiera a jeho tímu. Informácie ukazujú 10 krajín, ktoré najviac prispievajú k znečisteniu oceánskych vôd plastovým odpadom.
Cesta plastového odpadu do oceánov
V prvom rade je podľa zainteresovaných vedcov dôležité zistiť, ako sa plastový odpad dostáva do oceánov. Väčšina súčasného plastového odpadu, ktorý sa nachádza v hlbokých vodách oceánov, pritom podľa nich pochádza z odpadkov v parkoch, pláží alebo z búrkových odtokov lemujúcich ulice priľahlých miest. Všetky tieto plasty sú vetrom a dažďovou vodou odnášané do kanalizácie, potokov a riek, ktoré sa následne menia na plastové super diaľnice prepravujúce odpad priamo do oceánov.
Ďalšie kusy plastového odpadu podľa vedcov pochádzajú z poškodených rybárskych sietí alebo tzv. sietí duchov, čo je označenie používané pre opustené alebo odhodené rybárske siete zanechané na otvorenom oceáne.
Členské štáty OSN dosiahli dohodu o ochrane otvorených morí: Vedeli ste, že každý druhý nádych pochádza z oceánu?
Krajiny živia problém s plastovým odpadom
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že štáty produkujúce najviac plastov sú aj najväčšími znečisťovateľmi oceánov plastovým odpadom. Z informácií publikovaných v článku britského denníka The Guardian však vyplýva, že v skutočnosti je to inak. Nedávna štúdia priniesla dôležité poznatky o tom, že častejšie vyplavujú do oceánov a morí plastový odpad krajiny s menšou geografickou rozlohou, dlhším pobrežím, väčším počtom ročných zrážok a nekvalitným systémom odpadového hospodárstva.
Uvedené dobre demonštruje aj príklad Číny, ktorá produkuje 10-krát viac plastového odpadu, ako Malajzia, odhaduje sa však, že až 9 % z celkového plastového odpadu v Malajzii končí v oceánoch, pričom v prípade Číny je to iba 0,6 %.
Umiestnenie | Krajina | Množstvo plastového odpadu vylúčeného do oceánu za rok (v metrických tonách) |
1. | Filipíny | 356 371 |
2. | India | 126 513 |
3. | Malajzia | 73 098 |
4. | Čína | 70 707 |
5. | Indonézia | 56 333 |
6. | Mjanmarská zväzová republika | 40 000 |
7. | Brazília | 37 799 |
8. | Bangladéš | 28 221 |
9. | Thajsko | 24 640 |
10. | Ostatný svet | 22 806 |
11. | Celkom | 1 012 500 |
Odhaduje sa tiež, že Filipíny, ktoré sú súostrovím s viac ako 36 289 kilometrov dlhým pobrežím a 4 820 riekami prinášajúcimi plasty do oceánu, vypúšťajú až 35 % plastov do týchto vôd. V článku sa ďalej uvádza, že viac ako 75 % plastového odpadu nahromadeného v oceáne pochádza z nesprávneho spracovávania odpadu v ázijských krajinách vrátane Indie, Malajzie, Číny, Indonézie, Mjanmarskej zväzovej republiky, Bangladéša a Thajska. Jedinou neázijskou krajinou, ktorá sa dostala medzi vedúcu desiatku znečisťovateľov, je Brazília so svojimi 1 240 riekami.
Členské štáty OSN dosiahli dohodu o ochrane otvorených morí: Vedeli ste, že každý druhý nádych pochádza z oceánu?
Cesta k oceánom bez plastov
Prvým, kľúčovým a najzreteľnejším spôsobom, ako môžeme ukončiť hromadenie plastového odpadu v oceánoch, je obmedzenie používania plastov. To môže urobiť každý z nás v rámci nášho životného štýlu, pričom každá snaha sa počíta a prispeje k celkovému pozitívnemu výsledku. Zároveň tu platí rovnica, že menšia alebo žiadna produkcia plastov sa rovná menšiemu alebo žiadnemu plastovému odpadu.
Druhým krokom je podľa vedcov nakladanie s už vyprodukovaným plastovým odpadom, čo je tiež veľkou výzvou súčasnej generácie. Mnohé bohaté krajiny produkujú veľké množstvo plastového odpadu, pričom tento buď lepšie spracovávajú alebo ho vyvážajú do iných štátov. Krajiny so strednými a nízkymi príjmami zase plasty potrebujú a zároveň je v nich nevyhnutné vybudovať infraštruktúru na spracovanie dovážaného plastového odpadu z iných štátov.