Klimatické zmeny a stav životného prostredia do veľkej miery ovplyvňuje to, čo jeme. Emisie sa tvoria pri balení, chladení či transporte potravín, ale v prvom rade pri ich samotnej produkcii.
Dnes sa okrem ekonomických dôvodov aj v súvislosti s emisiami propaguje nakupovanie lokálnych potravín. Preto sme sa bližšie pozreli na potraviny z hľadiska emisnej stopy ale zároveň výživy. Témou nás sprevádzal výživový poradca Radek Látal.
V LOKÁLNYCH POTRAVINÁCH SÚ VŠETKY POTREBNÉ ŽIVINY
Všetky vitamíny a minerály, ktoré sa nachádzajú v dovážaných exotických potravinách sa nachádzajú aj v pestrej palete potravín pestovaných v našich zemepisných šírkach, či na samotnom Slovensku.
Ako uvádza výživový poradca, napríklad vitamín C nie je doménou len citrusových plodov, ale jedným z najbohatších zdrojov je obyčajná červená paprika a malé množstvo obsahujú dokonca aj zemiaky. Avokáda sú bohaté na vitamín E, kde ho získať na Slovensku? Z obyčajných slnečnicových semienok či brokolice. Vitamín K zase prekvapujúco obsahujú aj rôzne zelené koreninové rastliny, ako kôpor či bazalka. No a pre vitamín A tiež netreba chodiť ďaleko, najlepším zdrojom karotenoidov totiž je, ako už názov napovedá, bežná slovenská mrkva.
A nakoniec, vitamíny zďaleka nie sú len o ovocí a zelenine. Vitamíny skupiny B sú napríklad doménou primárne celozrnných obilnín a strukovín. Vitamín E nájdeme tiež v orieškoch a semienkach.
LOKÁLNE POTRAVINY SÚ AJ NIE SÚ EKOLOGICKEJŠIE
Výber lokálnych potravín je v drvivej väčšine lepší – ekologickejší, no pre mnohých môže byť prekvapením, že na druhu potraviny a jej obale závisí viac, ako na vzdialenosti odkiaľ cestuje.
Radek Látal odkazuje na štúdiu, ktorou sa zistilo, že produkcia potravín (pestovanie plodín a chov zvierat) má najväčší vplyv na životné prostredie. Neskoršie fázy ako transport a spracovanie zaťažujú prírodu tiež, ale menej. „Aj keď lokálne a sezónne stravovanie má výhody pre miestne ekonomiky a diverzitu plodín, snahy o zníženie potravinového dopadu na životné prostredie by sa mali zamerať na redukciu živočíšnych potravín,“ vysvetľuje. Živočíšny priemysel totiž celosvetovo produkuje najviac emisii pochádzajúcej z ľudskej činnosti – 14,5%.
Napríklad domáce mandľové mlieko z kalifornských mandlí bude mať vždy výrazne nižšiu ekologickú stopu, ako to najekologickejšie slovenské kravské mlieko v tetrapaku.
Kravy je totiž potrebné až dva roky kŕmiť predtým, ako dospejú, porodia prvé teľa a začnú produkovať mlieko. Podobná situácia je aj s hovädzím a teľacím mäsom, ktoré sú potravinami s jednou z najvyšších ekologických stôp vôbec, aj vďaka tomu, že pri svojom trávení produkujú veľké množstvo skleníkového plynu metánu. Popritom krmivo pre slovenské kravy často nepochádza zo Slovenska, ale z južnej Ameriky.
Transport potravín v rámci európskeho kontinentu nie je tak závažný ekologický problém. V niektorých častiach Slovenska sú zahraničné mestá bližšie ako tie na opačnom konci našej domoviny. Takže v prihraničných oblastiach „lokálny produkt“ nemusí znamenať nutne slovenský. Potom je na spotrebiteľovi či podporí domácu alebo geograficky bližšiu, ale zahraničnú ekonomiku. Nakupovať lokálne je teda väčšinou lepšie ale nie nevyhnutné. „Kaleráb vždy bude ekologickejší ako špargľa, rastlinné mlieko ako kravské mlieko a strukoviny ako mäso, bez ohľadu na to, odkiaľ tieto potraviny pochádzajú,“ dodáva odborník.
Kúpa lokálnych potravín má ekologický zmysel, pomáha našim poľnohospodárom a naše zdravie sa bez exotických plodín bez problémov zaobíde. Nie je to však len o tom odkiaľ potraviny pochádzajú, ale najmä to, o aké potraviny ide. Ako radí slovenský Inštitút environmentálnej politiky, ak chceme šetriť prírodu, rastlinné potraviny sú tou správnou cestou.
